ĽUDIA A UDALOSTI
Vojna trojdohody

Vydané 1. 3. 2005 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
Francisco Solano López. FOTO - ARCHÍV

Na začiatku 19. storočia získali juhoamerické kolónie nezávislosť od Španielska a Portugalska. Sen o veľkých spoločných štátoch oslobodených národov sa však rýchlo rozplynul v dodnes trvajúcej sérii vojen, ktoré často motivovali skôr otázky prestíže, ako reálne záujmy. Aj vďaka temperamentu zúčastnených pritom išlo o nemilosrdné konflikty. Nebolo zriedkavosťou, keď víťaz po boji popravil zajatých vojakov porazenej armády. Aj medzi týmito konfliktmi však čo do nemilosrdnosti vynikla Vojna trojdohody medzi Paraguajom na jednej a Brazíliou, Argentínou a Uruguajom na druhej strane. Najkrvavejšia vojna v dejinách kontinentu sa skončila 1. marca 1870, pred 135 rokmi.

Paraguaj vyhlásil nezávislosť v roku 1813. Oblasť po oboch stranách rieky La Plata sa postupne rozpadla na štyri štáty: Argentínu, Bolíviu, Paraguaj a Uruguaj. Posledné dve slúžili aj ako nárazníkové štáty medzi regionálnymi veľmocami Argentínou a Brazíliou.

Podobne ako väčšinu nových štátov aj Paraguaj okamžite ovládli diktátori, nazývaní caudillo (vodcovia). Boli to samozvaní lídri nejakej oblasti, prípadne štátu, väčšinou z radov majiteľov veľkostatkov. Tí si na svojich panstvách zvykli na absolútnu poslušnosť prakticky bezprávnych podriadených a podobne pristupovali aj k štátu, čo riadili.

Moc v Paraguaji prevzal v roku 1841 Carlos Antonio López. Bol v celku osvieteným diktátorom, zavádzal reformy, rozvíjal železnice a snažil sa krajinu dostať z medzinárodnej izolácie. Dohodami so susedmi krajine zabezpečil voľnosť plavby po veľkých riekach, hlavných dopravných tepnách kontinentu, zabezpečujúcich navyše spojenie vnútrozemia s morom.

Antoniov syn a nástupca Francisco Solano López však mal aj dobyvateľské plány. Paraguaj sa snažil pretvoriť na militaristický štát podľa pruského vzoru, ktorý by zjednotil väčšinu kontinentu.

Najprv sa rozhodol získať priamy prístup k moru. V novembri 1864 preto vyhlásil vojnu Brazílii. Keďže Argentína odmietla Lópezov mimoriadne arogantný list, v ktorom žiadal o voľný prechod svojich vojsk cez argentínske územie, napadol v marci 1865 aj ju.

Lópezovi sa nechcene podaril zázrak. Dokázal prinútiť zúrivých protivníkov Brazíliu a Argentínu k uzavretiu spojenectva, do ktorého pribrali aj Uruguaj. Vznikla Trojdohoda, proti ktorej Paraguaj nemohol uspieť.

Jedinou šancou krajiny by bolo opevniť sa na svojom ťažko prístupnom území a protivníkov postupne vyčerpať. López sa však stále pokúšal o výpady na územie nepriateľa, ktoré sa aj vďaka jeho neschopnosti pravidelne končili porážkami paraguajských vojsk.

Vojna sa z hľadiska Paraguaja stále viac menila v agóniu. Ukončila ju až Lópezova smrť v bitke pri Cerro Corá 1. marca 1870.

Krajina zaplatila za jeho ambície obrovskú cenu. Stratila dve tretiny územia a niekoľko rokov bolo otázne, či vôbec zostane samostatným štátom. Paraguaj tiež stratil dve tretiny obyvateľov a až 90 percent mužov. Rozdeleniu Paraguaja zabránilo iba obnovené nepriateľstvo medzi Argentínou a Brazíliou.

Krajina si svoje územné straty čiastočne kompenzovala v ďalšom konflikte, pre zmenu s Bolíviou. Oba štáty vybojovali v rokoch 1932 až 1935 takzvanú vojnu o Gran Chaco. Paraguaj v nej získal dve tretiny spornej oblasti s rozlohou asi 250-tisíc štvorcových kilometrov, bohatej na nerastné suroviny vrátane ropy. Práve pre ňu sa vojna občas interpretuje ako boj v zastúpení medzi americkým koncernom Standart Oil, podporujúcim Bolíviu a britským Royal Dutch Shell na strane Paraguaja.

Mužská populácia Paraguaja však opäť značne preriedla. Krajina dosiahla počet obyvateľov, aký mala v roku 1865, opäť až po druhej svetovej vojne.

Latinská Amerika sa v každom prípade nepoučila. Poslednou regulárnou vojnou medzi jej štátmi bol konflikt medzi Ekvádorom a Peru v roku 1995. Bojovali o niekoľko desiatok kilometrov hranice v ťažko prístupnej džungli na strmých svahoch pohoria Condor, ležiacich až za koncom sveta.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Spoplatnený obsahRakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.

Spoplatnený obsahNetreba vedieť, čo je Kajínek. Z väznice vykročila celebrita (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní