Masaryk Tomáš Garrigue

Vydané 8. 3. 2005 o 0:00 Autor: DARINA SÝKOROVÁ

Prezident Tomáš Garrigue Masaryk už počas života zažil kult svojej osobnosti. Mnoho československých občanov ho oslovovalo "tatíček" a dobová tlač o ňom naozaj písala ódy. Milan Rastislav Štefánik ho oslovoval "otecko" a mal k svojmu učiteľovi veľkú úctu. TGM si kult vyslúžil svojou politikou, filozofiou, životným postojom a skromnosťou. Nikdy nechcel a nepoužíval násilie a nikdy netúžil po tom, aby mu lichotili. Úcta väčšiny ľudí k nemu bola spontánna. Masaryk sa narodil 7. marca 1850 - pred 155 rokmi.

Syn Slováka a Češky spájal oba národy, hoci sa celý život viac cítil Čechom, hovoril po česky a bližšie mu boli česká kultúra a dejiny, ale aj predstava o jednotnom československom národe. Narodil sa v Hodoníne vo veľmi skromných pomeroch. Na štúdium do Viedne sa dostal vďaka cirkvi a svojmu talentu. Jeho postoje k viere však prešli niekoľkými fázami, bližšie mal k umiernenému protestantizmu ako ku katolicizmu.

V mladosti sa venoval vede - filozofii, histórii a politike. Jeho politické postoje dlhý čas smerovali k federalizácii krajiny a upevneniu postavenia Čiech v rámci Rakúsko-Uhorska a nie k rozbitiu monarchie.

Pochopil, že ak chce niečo v Rakúsko-Uhorsku zmeniť, musí sa naplno venovať politike. V roku 1891 sa stal poslancom ríšskej rady a redaktorom časopisu Naša doba. Na Slovensku ovplyvnil cez svojich študentov časopis Hlas. Jeho filozofia "drobnej práce" a nekonečnej trpezlivosti mu priniesla veľké uznanenie, ale len malé politické úspechy.

Až prišiel rok 1914, vojna, a 64-ročný muž opustil domovinu - vybral sa do sveta robiť revolúciu a bojovať na strane tých, ktorým dôveroval, teda Dohody.

V roku 1915 začína československú akciu - v zahraničí bojuje za vznik nového štátu, pretože medzičasom nadobudol presvedčenie, že Rakúsko-Uhorsko sa reformovať nedá. V Paríži zakladá Národnú radu Československa a stáva sa jej predsedom. Tam sa upevňuje jeho spolupráca so Štefánikom, ktorý mal ako známy vedec, politik a vojak prístup do najvyšších francúzskych politických kruhov. Vďaka ich spolupráci svet začína akceptovať myšlienku vzniku ČSR.

Politika Rakúsko-Uhorska a jeho slepé prisluhovanie Nemecku len uľahčuje svetovým veľmociam predstavu o rozpade monarchie. V roku 1918 nástupnícke štáty dostávajú legitímnu podobu v mierových zmluvách z Paríža a najmä zmluvou z Trianonu z roku 1920.

Prvým prezidentom Československa sa stáva práve Masaryk, parlament ho zvolí ešte trikrát - až kým sa pre vysoký vek v roku 1935 nevzdá funkcie sám. Umiera v Lánoch a jeho pohreb je prejavom úcty československých občanov k jeho životu, postojom a práci. V prezidentskom kresle ho strieda Edvard Beneš - žiak, ktorý svojho učiteľa nikdy neprekonal.

Osobný Masarykov život je charakteristický tragédiami a oddanosťou k rodine. Z úcty k americkej manželke prijal meno Garrigue. Jeho syn Herbert tragicky zahynul, dcéra Alica obetovala život matke trpiacej depresiami a neskoršie otcovej funkcii, keď zastupovala matku pri reprezentačných príležitostiach a starala sa o otca v Lánoch. Najnadanejší a najkomplikovanejší syn Jan bol dlho v otcovom tieni, a preto ich vzťahy boli rozporné. Prispela k tomu Janova búrlivá povaha a známe ironické postoje.

Posledné roky života vytváral Masaryk okolo seba skupiny intelektuálov, ktorých pozýval na zámok do Lánov. Z debát s prezidentom Karel Čapek napísal knihu Rozhovory s TGM, v ktorých prezidenta charakterizuje takto: "Váš Masaryk sa bude hovoriť i za sto rokov, zatiaľ čo deväťstodeväťdesiatdeväť štátnikov a vladárov z tisíca budú len mená pre historikov."

Samozrejme, že mal aj odporcov a neprajníkov. Na Slovensku sa angažovala najmä veľká skupina ľudákov, ale aj takí, ktorí jeho myšlienku politiky čechoslovakizmu chceli revidovať na určitú predstavu federalizácie ČSR.

Masaryk týmto vývojom neprešiel. Hoci v Topoľčiankach trávil každé leto a pohyboval sa po Slovensku, jeho vzťah k Slovákom bol vlažný. Nič to však nemení na jeho historickej úlohe, ktorú zohral pri vzniku ČSR a jej rozvoji a najmä na kultúre politiky, ktorú vytvoril.

Osobná čestnosť a skromnosť - taká výnimočná u politikov - jeho statná postava, či typický obraz prezidenta sediaceho na koni, dali pečať dobe, v ktorej žil, ale aj republike, ktorú spoluvytvoril a najmä vďaka ktorej Slovensko ako krajina môže existovať samostatne.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahO župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

Spoplatnený obsahSvätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní