Vznik Iránu

Vydané 23. 3. 2005 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

Európania od nich okrem iného prevzali názov pre cukor. Peržania alebo Iránci, ako si sami hovorili, pre sladidlo používali názov šeker (sugar, Zucker, cukor). Snobi túžia po perzských kobercoch a ich ženy by sa najradšej videli v kožuchoch z perziánu. V čase Rímskej ríše sa vtedy exotickej broskyni hovorilo perzské jablko. O Perzskom zálive často počujeme v súvislosti s vojnami a ropou.

Od starovekých Peržanov však svet dostal viac. Vzniklo tam náboženstvo, ktoré zásadne ovplyvnilo neskorý judaizmus a prvotné kresťanstvo, ale aj súčasnú etiku západného sveta. Zvláštni kňazi začali hovoriť o boji dobra a zla, aj o tom, že je len na človeku, čo z nich si vyberie.

Obyvatelia veľkej ríše, oveľa väčšej ako dnešný Irán, svoju krajinu vždy volali Arjánám, čo znamená krajina Árijcov - svet však o nej hovoril ako o Perzii. Pred 70 rokmi šach Réza Páhlaví (na archívnej snímke) požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby jeho krajinu volalo Irán.

Názov Perzia pochádza z pogréčteného názvu jednej z východoiránskych provincií Párs alebo Fárs. Tá leží pri Perzskom zálive. Irán je dnes moslimská krajina, ale má bohatú predislamskú históriu. Iránci sú pyšní na svoju minulosť a z toho pramení ich povýšenosť nad Arabmi.

Osídlenie oblasti, na ktorej území vznikla Perzská ríša, sa začalo už v 4. tisícročí pred naším letopočtom.

Perzská ríša dosiahla mocenský vrchol v 6. až 5. storočí pred Kristom, keď siahala od rieky Indus až po Dunaj. Vtedy krajina zažívala intelektuálny aj náboženský rozmach. Vedúcim náboženstvom sa stal zoroastrizmus proroka Zarathuštru, ktorý sa považuje za predstupeň k monoteizmu. Hlásal boj dobra a zla a podľa viacerých religionistov vyšiel s koncepciou mesiáša, zrodeného z "božieho semena", ktorý prinesie definitívne dobro.

Peržania sa v tom čase prejavovali ako nábožensky tolerantný národ. Keď dobyl najväčší perzský panovník toho obdobia Kýros II. z dynastie Achajmenovcov v roku 539 pred Kristom Babylon, oslobodil Židov, ktorí tam boli po páde svojho kráľovstva a chrámu v zajatí. V Jeruzaleme im dal postaviť druhý chrám. Takáto tolerancia však bola skôr výnimkou. Perzská ríša sa zrejme stala prvou krajinou v histórii s jediným povoleným štátnym náboženstvom (zoroastrizmus) a trestaním kacírstva. Stalo sa to za vlády Sasánovcov, v 3. storočí pred naším letopočtom.

To už mali Peržania za sebou dobytie Alexandrom Veľkým, helenizáciu aj vládu dynastie Parthov.

Sasánovci Perzskej ríši vládli až do roku 641 (niektoré zdroje uvádzajú rok 651), keď krajinu dobyli Arabi, usídlili sa vo vtedajšom hlavnom meste Ktesifón (neďaleko Bagdadu) a zaviedli islam. Prívrženci zoroastrizmu konvertovali alebo utiekli do Indie. Arabskí vládcovia od Peržanov prebrali administratívny systém i dvornú etiketu. Vzdelanejší a kultivovaní Iránci sa začali presadzovať v štátnej správe.

Od 11. storočia začali do Iránu prenikať Turci a ovládli časť krajiny. V 13. storočí do Iránu vpadol Džingischán a zničil niekoľko miest. Kým konvertoval na islam, moslimov tvrdo potláčal. Koncom 14. storočia krajinu okupoval Timur Chromý preslávený krutosťou.

Potom sa presadila dynastia Safavidovcov. Vládli Iránu viac ako 200 rokov (1502 - 1736) a nastolili šíitsky islam. Vtedy sa o Irán začali zaujímať mocnosti: najprv Portugalci, potom Briti a neskôr Rusi. Irán sa často dostával do konfliktu s Osmanskou ríšou z náboženských aj územných dôvodov.

Do 20. storočia sa v Iráne vystriedalo ešte niekoľko dynastií. Za jedného z najvýznamnejších panovníkov sa pokladá šách Nádir, ktorý z krajiny vytlačil Afgancov a v roku 1738 vpadol do Indie. Odniesol si odtiaľ vzácny diamant Koh-in-noor a zabil vraj 30-tisíc ľudí.

Počas dynastie Kadžárovcov (1794 - 1925) Irán bojoval s Ruskom a prišiel o územia, na ktorých leží dnešný Azerbajdžan a Arménsko, súhlasil tiež s anexiou dnešného Gruzínska. Afganci ho pripravili o Herát.

Vojny Irán oslabili, rovnako aj korupčné vlády. Keď tam v roku 1900 objavili ropu, začali okolo neho krúžiť mocnosti. Nespokojnosť s vládou sa prejavila v tzv. ústavnej revolúcii. Šach Mozafár ústavu podpísal v roku 1906.

Poslednou dynastiou v iránskych dejinách boli Pahlávíovci. Krajinu previedli 2. svetovou vojnou, zaviedli niekoľko reforiem aj vládu tvrdej ruky. V roku 1979 krajinu opustil posledný šach Réza Pahláví. Nahradil ho ajatolláh Chomejní, ktorý založil islamskú republiku. Tá trvá dodnes.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahDesať vecí, ktoré treba vedieť o osýpkach

Prečítajte si desať základných otázok a odpovedí týkajúcich sa osýpok, ich prenosu, príznakov, možnej epidémie a ochrane pred nakazením.

Spoplatnený obsahKeď sú osýpky v hlavách

Keď sa na osýpky neočkovalo, ročne sa nimi nakazilo 10- až 20-tisíc detí.

Spoplatnený obsahFico sa chváli ekonomickými výsledkami. Oprávnene?

Prvého mája zverejníme súbor opatrení pre pracujúcich, tvrdí premiér.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní