Povstanie sedliakov pri Chlumci

Vydané 24. 3. 2005 o 0:00 Autor: PETER MORVAY

Keď sa v Čechách o niekom povie, že dopadol ako "sedláci u Chlumce", znamená to, že napriek úsiliu utrpel drvivý ba až trápny neúspech. Príslovie sa viaže k fiasku sedliackeho povstania, ktoré v roku 1775 v očakávaní zníženia roboty zachvátilo väčšinu Čiech a Moravy. K najznámejšej zrážke vzbúrencov s vojskom došlo práve pri východočeskom mestečku Chlumec nad Cidlinou 24. marca 1775, pred 230 rokmi.

Postavenie poddaných sa v Čechách v priebehu 17. a 18. storočia výrazne zhoršilo. Hlavnú vinu na tom nieslo rozšírenie šľachtických veľkostatkov, ktoré boli založené na pestovaní obilnín a nevoľníckej robote. Kvôli nárastu roboty upadali vlastné hospodárstva poddaných. V rokoch 1770 až 1772 navyše postihla Čechy neúroda a následný hladomor, ktorý si vyžiadal pol milióna ľudských životov.

Vláda cisárovnej Márie Terézie a jej syna, neskoršieho cisára Jozefa II., sa snažila zaviesť niektoré reformy na nápravu pomerov. V lete roku 1771 dvor rozhodol o zriadení komisie, ktorá by upravila povinnosti poddaných voči vrchnosti a stanovila by maximálnu mieru roboty, ktorú je možné od sedliakov požadovať. Vrchnosť sa však bránila a pevné určenie, v praxi zníženie poddanských povinností v podstate sabotovala.

Začiatkom roku 1775 trpezlivosť poddaných pretiekla. Začali sa medzi nimi šíriť zvesti o akomsi zlatom patente, v ktorom cisárovná robotu už zrušila, vrchnosť však toto nariadenie pred nevoľníkmi tají.

Nepokoje začali medzi nemeckými poddanými na panstve Teplice nad Metují a postupne sa šírili do susedstva. U richtára Antonína Nývlta v Rtyni u Náchoda vzniklo sedliacke guberno, spolok richtárov z okolitých dedín. Guberno sa rozhodlo zhromaždiť nevoľníkov z okolia a viesť ich na náchodský zámok na podporu požiadavky robotných úľav.

Ich prvá deputácia u vyľakaného správcu panstva uspela. Keď však delegáti s Nývltom v čele prišli opäť o týždeň, na mieste už čakalo vojsko a zástupcovia sedliakov sa ocitli vo väzení.

Nepokoje sa medzitým rozšírili na celé východné Čechy. Na viacerých miestach sedliaci vypaľovali panské sídla, ale aj fary a kostoly a dožadovali sa ukrývaného zlatého patentu. Chytali a ponižovali nenávidených vrchnostenských úradníkov.

Koncom marca doputovalo niekoľko skupín vzbúrencov, dohromady asi 600 ľudí, až k Prahe. Vojsko ich však rozprášilo a osem sedliakov exemplárne popravili.

Ten istý deň došlo aj k slávnej zrážke pri východočeskom mestečku Chlumec nad Cidlinou. Romantizujúce literárne podania aj starší historici ju občas vykresľovali ako ozajstnú bitku medzi nevoľníkmi a armádou. K ničomu podobnému však nedošlo a je vôbec otázka, či sa dá hovoriť o ozbrojenom boji. Sedliacke húfy, ktoré mohli mať dohromady asi tisíc ľudí, sa jednoducho chystali vydrancovať chlumecký zámok, cestu im však zahatali vojenské posily povolané z okolia.

Sedliaci postupovali po hrádzi rybníka, keď narazili na vojakov, ktorých bola podľa niektorých správ iba stotina. Po jednej či dvoch salvách, ktoré navyše podľa niektorých svedectiev slúžili na výstrahu a smerovali zväčša do vzduchu, bolo po boji.

Vzbúrenci sa rozutekali, časť z nich popadala do rybníka, a viacerí sa utopili. Vojaci priamo zabili asi sedem vzbúrencov, zhruba 300 zajali a na niekoľko týždňov uväznili. O dva dni neskôr sa iná skupina sedliakov opäť pokúsila chlumecký zámok vyplieniť, dopadla však rovnako.

Sedliaci pri Chlumci pravdepodobne bojovať ani nechceli. Časť z nich bola obyčajná zlodejská luza bez akýchkoľvek "revolučných" cieľov. Niektorí sa dokonca k vzbúrencom pridali pod nátlakom. A ak by aj bojovať chceli, proti vycvičenému, disciplinovanému vojsku vyzbrojenému zbraňami nemali najmenšiu šancu.

Do konca marca odpor poddaných v severovýchodných Čechách ustal. Pri rôznych zrážkach s vojskom dohromady zomrelo asi 30 vzbúrencov.

Vrchnosť sa medzitým spamätala z prvého úľaku a pochopila, že pre ňu sedliaci nikdy nepredstavovali vážnu hrozbu.

Deviateho apríla potom vydala cisárovná Mária Terézie pre všetkých účastníkov vzbury generálny pardon, čiže všeobecnú amnestiu. V iných častiach Čiech a Moravy však lokálne povstania proti robote pokračovali do polovice leta.

Pokoj priniesol až robotný patent pre Čechy, ktorý cisárovná vydala 13. augusta. Ten rozdelil poddaných do kategórií podľa majetku a výrazne znížil ich pracovné povinnosti.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBrusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Európskej komisii sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie ani súvisiace investície za pol miliardy eur.

Spoplatnený obsahVydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

Policajti bili obuškami Rómov, Gašpar vidí neprimerané zákroky

Polícia zasahovala pre šarvátku v Zborove.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní