Ako sa dostal do československej štátnej vlajky modrý klin

Vydané 30. 3. 2005 o 0:00 Autor: MATEJ HANULA
FOTO SME

Po vzniku Československa v roku 1918 musel nový štát vyriešiť okrem iných zásadných vecí aj problematiku svojich štátnych symbolov. Rozmanité dočasne používané symboly bolo treba zjednotiť. Úloha pripraviť štátny znak a vlajku pripadla odbornej komisii. So znakom veľa problémov nemala. Rôznym pospájaním znakov jednotlivých historických krajín utvorila malý, stredný a veľký štátny znak. Jediným rébusom bol symbol Podkarpatskej Rusi. Tá žiadny znak nemala a bolo ho treba vymyslieť - stal sa ním medveď z mestského erbu Mukačeva. Náročnejšou úlohou bola štátna vlajka. Zákon o štátnych symboloch schválil parlament pred 85 rokmi, 30. marca 1920.

Od októbra 1918 sa na území Československa používali dve vlajky. V Čechách historická bielo-červená zástava a na Slovensku národná bielo-modro-červená zástava. Možnosť ich ďalšieho používania komisia zásadne odmietla. Rozhodla sa utvoriť jednu celoštátnu vlajku, ktorá by okrem suverenity štátu vyjadrovala aj jeho jednotu.

Komisia si predsavzala utvoriť vlajku, ktorá by bola jednoduchá, dala by sa ľahko zhotoviť a dostatočne by sa líšila od vlajok iných štátov. Hneď na začiatku preto odborníci vylúčili, aby sa štátnou vlajkou stala historická česká zástava. Bielo-červené symboly používalo aj susedné Poľsko a Rakúsko. Zámena vlajok by spôsobovala zbytočné nedorozumenia. Navyše by na nej nebolo žiadnym spôsobom zastúpené Slovensko. Komisia sa rozhodla pridať k českým farbám aj modrú.

Štátne farby v poradí biela, červená a modrá určovala už ústava prijatá 29. februára 1920. Núkala sa možnosť urobiť zo slovenskej zástavy štátnu vlajku. Proti však boli hneď dva silné argumenty: nebolo vhodné, aby slovenská zástava reprezentovala celý štát, poradie pruhov by navyše porušilo celistvosť českej zástavy.

Z rovnakého dôvodu sa zamietlo aj poradie farieb červená, biela a modrá. Vodorovné pruhy boli napokon vylúčené úplne, pretože vlajka by sa podobala na symboly Holandska, Srbska či Ruska.

Zaviesť pruhy súbežné so žrďou (na spôsob Francúzska) komisia neodporúčala z estetických dôvodov. Konštrukcia vlajky mala vyhovovať princípu "viania a smeru".

Bola tu ešte možnosť umiestniť do ľavého bieleho poľa českej zástavy vlajku amerických Slovákov - jeden široký modrý pruh obrúbený hore a dolu užšími bielo-červenými prúžkami. Proti bol okrem námietky zložitosti vlajky predovšetkým argument politický - vlajka by netvorila organický celok, poukazovala by na akýsi dualizmus, čo by odporovalo štátnej ideológii jednotného československého národa. Zostávalo už iba jediné riešenie, umiestniť modrú farbu na bielo-červenú zástavu v podobe niektorej heraldickej figúry. Ponúkali sa na to kríž, kôl, krokva alebo klin.

Kôl komisii nevyhovoval. Modrá farba by sa nespájala s červenou a bielou dostatočne organicky a nespĺňal by ani princíp viania a smeru. Krokva by síce tieto požiadavky spĺňala, pri žrdi by jej uplatnením vznikol bielo-červený trojuholník. Prichádzalo by však k optickému klamu. Modré rameno krokvy v bielom poli by sa zdalo širšie ako v červenom. Zhotoviť takúto vlajku by nebolo jednoduché.

Kríž sa používa predovšetkým pri námorných vlajkách na ich odlíšenie od vlajok štátnych. Proti tejto figúre hovorili aj ideologické argumenty.

Za najlepšie riešenie komisia napokon schválila použitie modrého klinu na bielo-červenej vlajke. Pôvodne mala jeho výška siahať iba do tretiny dĺžky vlajky, po testoch na vltavských parníkoch ho predĺžili až do polovice.

Vyhovoval ideologicky: modrá farba so zvyšnými dvoma dokonale splývala a naznačovala tak jednotu a nedeliteľnosť štátu. Klin spĺňal aj požiadavku viania a smeru. Vlajka sa dala ľahko zhotoviť a bola zreteľne odlišná od symbolov iných štátov.

Podpredseda ústavného výboru Hnídek vo svojom referáte v parlamente pred hlasovaním o štátnych symboloch uviedol, že modrá farba vlajky reprezentuje Slovensko. Trojuholníkový klin podľa neho vyjadroval tri vrchy na slovenskom znaku. V ľudovej tradícii sa hovorilo o bielej ako o farbe čistoty, červená mala pripomínať krv preliatu za slobodu a modrá pokojnú, bezoblačnú oblohu.

Vlajka ako jediný zo symbolov prijatých 30. marca 1920 stále platí. Po veľkých sporoch sa stala 1. januára 1993 vlajkou Českej republiky. Modrá farba na nej sa už interpretuje ako symbol Moravy.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahMilióny na štadióny míňajú svoj cieľ. Polovicu dotácií si rozdelí päť podnikateľov

V Košiciach má vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval.

BLOG TRANSPARENCY INTERNATIONAL

Firmy, ktoré súťažili s Evkou. Podozrenie vopred dohodnutej zákazky sa zvyšuje

Kto súťažil s Agentúrou Evka.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní