Americká vojna za nezávislosť

Vydané 19. 4. 2005 o 0:00 Autor: PETER MORVAY

Prvými ozbrojenými zrážkami americkej revolúcie a začiatkom vojny za nezávislosť bol sled udalostí, ktoré vošli do dejín ako bitky pri Lexingtone a Concorde. Oba boje medzi britskou armádou a americkou milíciou sa odohrali v priebehu jediného dňa 19. apríla 1775. Dnes je to presne 230 rokov.

Najvýznamnejším centrom amerického odporu proti londýnskej vláde boli štát Massachusetts a mesto Boston. Práve tu sa v roku 1770 odohral takzvaný bostonský masaker, pri ktorom niekoľko britských vojakov chrániacich colné riaditeľstvo vypálilo salvu do davu, ktorý protestoval proti daniam a colným poplatkom.

V tomto meste sa konalo aj slávne bostonské čajové odpoludnie. Skupina kolonistov prezblečených za Indiánov v roku 1773 vnikla v noci na loď privážajúcu do kolónií čaj z Indie, čo Briti zaťažovali nespravodlivou daňou. Debny s čajom nahádzali do vôd prístavu.

V odpovedi na to prijali Briti takzvané donucovacie alebo neznesiteľné zákony, obmedzujúce právomoci koloniálnej samosprávy a súdov. V Bostone a štáte Massachusetts navyše vyhlásili vojenskú správu.

Američania reagovali zvolaním prvého Kontinentálneho kongresu, kde požadovali odvolanie neznesiteľných zákonov. Vo väčšine kolónií pritom už reálnu moc do rúk preberala domobrana, ktorú vytvárali miestni občania. Elitu týchto milícií tvorili minutemani, ktorí sa zaviazali v prípade potreby okamžite, do minúty, nastúpiť do boja.

Hlavné vojenské skladisko massachusettskej milície bolo v Concorde, asi tridsať kilometrov severozápadne od Bostonu. Keď sa o ňom dozvedel veliteľ britskej posádky v Bostone, vyslal v noci 18. apríla jednotku asi 700 pešiakov, známych podľa uniforiem ako červenokabátnici, aby skladisko zničili.

Pochodujúcich vojakov však predstihli rýchli kuriéri kolonistov, prezývaní neskôr ako polnoční jazdci. Paul Revere a William Dawes cestou všade burcovali Američanov. Keď vojaci na úsvite na druhý deň dorazili do Lexingtonu, zhruba na polceste do Concordu, čakalo ich tam na námestí asi 70 minutemanov pod vedením kapitána Johna Parkera.

K zrážke pravdepodobne vôbec nemuselo dôjsť. Vojaci kolonistom nariadili, aby sa rozišli a tí zoči-voči desaťnásobnej presile naozaj začali odchádzať. V tej chvíli niekto neznámy vystrelil. Dodnes sa nevie, odkiaľ výstrel prišiel, či zlyhali nervy na americkej, alebo na britskej strane. Vojaci v každom prípade vypálili na milicionárov bez rozkazu svojho veliteľa salvu a potom na nich zaútočili bodákmi. Domobrana mala osem mŕtvych a desať ranených, Briti mali jediného raneného.

Briti potom pokračovali v pochode na Concord. V mestečku ich najprv čakalo 400 minutemanov pod vedením plukovníka Jamesa Barreta, po krátkej prestrelke z Concordu sa však stiahli. Briti potom zistili, že sa na cestu vydali zbytočne, domobrana medzitým stačila väčšinu nahromadených zbraní a munície odviezť. Červenokabátnici zničili, čo zostalo a vydali sa na spiatočnú cestu.

Vtedy sa začali ozajstné problémy. Po oboch stranách cesty z Concordu sa medzitým zhromaždilo až 4000 dobrovoľníkov, ktorí vojakov ostreľovali spoza múrov, domov, skál či stromov. Červenokabátnici neboli na podobnú partizánsku vojnu pripravení a ich starostlivo nacvičené hromadné salvy vyznievali väčšinou naprázdno.

Našťastie pre nich nevedeli veľmi strieľať ani príslušníci milícií, mierumilovní farmári z Nového Anglicka. Podľa niektorých prameňov ten deň vypálili 75 000 rán, väčšina ich išla Pánu Bohu do okien.

Britských vojakov nakoniec zachránili posily, ktoré im z Bostonu vyslali na pomoc. Za celý deň mali najmenej 70 mŕtvych, asi 180 zranených a cez dvadsať vojakov milícia zajala. Massachusettskí stratili vrátane obetí z Lexingtonu asi 40 ľudí a mali desiatky zranených a nezvestných.

Bitky ukázali odhodlanosť kolonistov brániť svoje práva a záujmy aj so zbraňou v ruke. Pamätnou v americkej histórii sa stala najmä zrážka v Lexingtone. Tradične je tiež nazývaná bitkou, aj keď je v jej prípade tento výraz dosť nadnesený.

Do určitej miery ho však legitimizuje symbolický a hlavne emocionálny význam udalosti. Onen výstrel neznámeho autora, ktorý všetko spustil, sa stal "výstrelom, ktorý počul celý svet," ako hovorí obľúbená floskula dobovej publicistiky. Plameň odporu sa z Massachusetts rozšíril do väčšiny kolónií a vývoj nabral smer k ich nezávislosti.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

Odsúdenci, ktorí dávno prišli o politický vplyv

Aspoň jedna emblematická kauza sa neskončila v stratene a zmare.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní