Zrušenie kláštorov a rádov v Československu

Vydané 20. 4. 2005 o 0:00 Autor: MIRKA KERNOVÁ

V noci z 13. na 14. apríla v roku 1950 presne o polnoci Štátna bezpečnosť s komunistickou milíciou násilím vnikla do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov na Slovensku. Spustila tak násilnú likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov, pomenovanú pod krycím názvom akcia K. Do histórie sa pre svoju brutalitu zapísala skôr ako barbarská noc, ako ju nazval jeden z rehoľníkov jezuita Ján Chryzostom Korec. Namierená bola proti šiestim reholiam: františkáni, saleziáni, jezuiti, tešitelia, redemptoristi a baziliáni. V akcii K ich komunisti ničili pred 55 rokmi.

Akcia K mala prinútiť rehoľníkov, aby zanechali rehoľný život, ale aby sa aj ďalej oslabil ich vplyv na ľudí. Plány na likvidáciu sa objavovali už v roku 1948, hľadala sa len zámienka, ktorou by sa likvidácia ospravedlnila.

Koncom februára predsedníctvo strany odsúhlasilo proti reholiam radikálny postup - zasiahnuť "naraz, behom jednej noci formou dobre pripraveného úderu, ktorý by postavil našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec".

Akcii K, ktorú odsúhlasil minister vnútra Alexej Čepička, predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými a šírenie propagandy o "protištátnej činnosti" reholí a ich nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývaniu nepriateľských agentov, výrobe letákov. Prípravné práce akcie riadil dôstojník ŠtB Stehlík a koordinoval ich s komunistickým pohlavárom Gustávom Husákom.

Presne o polnoci sa ozbrojené zložky začali dobýjať do kláštorov. Zámienkou bola ich údajná protištátna činnosť. Rehoľníkov už nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a takzvaných najreakčnejších sústredili v "kárnom kláštore" v Pezinku, ostatných do štyroch ďalších kláštorov: v Hronskom Beňadiku, v Šaštíne, Jasove a v Podolínci. Rehoľníkov, u ktorých sa predpokladal kladný vzťah k režimu, rozmiestnili do rôznych farností.

Do akcie boli zapojené jednotky príslušníkov ZNB, ŠtB, armády a Ľudových milícií. Podľa záznamov z príprav za zbrane poslúžili obušky, pušky, samopaly, slzný plyn, každá čata bola vyzbrojená ľahkým guľometom. Obsadili aj poštové úrady blízko kláštorov, aby blokovali poštové zásielky a odpočúvali telefonáty.

Z kláštorov sa rabovalo jedlo, omšové víno, či dokonca aj mydlo. Akciu sprevádzalo násilie, ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku a obradných predmetov. O osude vyprázdnených kláštorov následne rozhodovala komisia pri Zbore povereníkov na čele S Karolom Bacílkom. Kláštory dostali k dispozícií okresné a miestne národné výbory, nasťahovala sa do nich administratíva, detské domovy, telovýchovné spolky, kasárne.

Akcia K však nevyvolala u obyvateľov očakávaný súhlas s vyčisťovaním "hniezd protištátnej činnosti", ale skôr súcit s rehoľníkmi. Mnoho obyvateľov v obciach, kde boli kláštory, sa postavilo na ich obranu. Boli demonštrácie proti zásahom, snahy brániť mníchov, došlo aj k ozbrojeným zrážkam.

Život v sústreďovacích kláštoroch nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, zakrátko pribudli na oknách mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a na poriadok dohliadali strážcovia z Leopoldovskej väznice.

Každý deň vyhradili čas na politickú prevýchovu a na prácu - lepenie vrecúšok, preberanie šípok, poľnohospodárske, stolárske, krajčírske práce. Kňazi sa v bežný deň mohli zúčastňovať polhodinovej omše bez kázne. V nedeľu to bola hodinová omša, po ktorej nasledovala trojhodinová politická výchova.

Za najnebezpečnejších považovali jezuitov. Tí boli od ostatných izolovaní.

Rády sa napriek všestrannému úsiliu rozložiť nepodarilo a len málo rehoľníkov z nich vystúpilo. Zásah proti reholiam bol protiprávny. Neexistoval nijaký oficiálny doklad o ich rozpustení.

V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom - akcia R.

Za vzorné vykonanie Akcie K slovenskí eštébáci dostali zo skonfiškovaných peňazí na odmeny 800-tisíc Kčs.

Zajtra - Bruno Kreisky

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAnarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Spoplatnený obsahAk veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

Spoplatnený obsahZázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní