Kisch Egon Erwin

Vydané 28. 4. 2005 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

Reportér nemá byť tendenčný, nemá nič ospravedlňovať a má byť nestranný - to bolo krédo "zúrivého reportéra" Egona Erwina Kischa. Svoje krédo však celkom nedodržiaval: nikdy sa netajil tým, že je komunista a hoci nenávidel Stalina o jeho zverstvách nikdy ako novinár nenapísal. V prvorepublikovej žurnalistike bol zjavom z inej planéty. Odvážny, šarmantný, s cigaretou visiacou z úst. Dokázal sa pohybovať medzi pražskou spodinou, putovať prezlečený za moslima do Mekky, prejsť Strednú Áziu, v Dánsku sa živiť ako cirkusový artista a ešte o tom všetkom pútavo písať. Mal odvahu, výborné vzdelanie a cestovateľského ducha. Hovorí sa o ňom aj to, že z okruhu pražských nemecko-židovských literátov najlepšie pochopil českú dušu a zžil sa s Pražanmi. Zajtra uplynie 120 rokov od jeho narodenia.

Kischovi rodičia boli typickí pražskí meštiaci - dobre situovaní obchodníci, ktorí chceli od svojho syna, aby žil tak ako oni. Egon Erwin sa však pomerne skoro "odtrhol" a provokoval túlavým spôsobom života aj ľavicovými názormi.

Ako novinár začal písať ešte v ére Rakúsko-Uhorska. Prispieval do Bohemie a Prager Tagblatt: písal súdničky, príbehy z pražskej "galérky" (neskôr vyšli knižne ako Pražský pitaval) a sociálne ladené reportáže.

Prielom prišiel v roku 1912, keď sa z neho stal politický spravodajca. Vtedy prepukla aféra plukovníka rakúsko-uhorskej kontrašpionáže Alfreda Redla, ktorý pracoval ako dvojitý agent. Odhalili ho úplnou náhodou a Redl vraj vydieraný Rusmi pre svoju homosexualitu spáchal samovraždu. Kisch mal o prípade najlepšie informácie a stala sa z neho hviezda.

Potom sa začala 1. svetová vojna a odvelili ho na front. Bojoval v Srbsku a ďalej písal. Vojenská cenzúra rýchlo zasiahla a Kisch putoval do väzenia. Nakoniec ho vytiahli a spolu s budúcimi veľkými spisovateľmi Franzom Werfelom a Robertom Musilom pracovali na oddelení propagandy.

Mesiac pred koncom vojny, v októbri 1918, Kisch dezertoval a definitívne sa rozhodol, že vstúpi do Komunistickej strany.

Po vzniku Československa žil prevažne v Berlíne, pracoval ako spravodajca pre Lidové noviny a podnikal dobrodružné reportážne cesty: tie predával nemeckým denníkom a neskôr ich vydal aj knižne. Rusko opísal v knihe Popi, cári, boľševici, Ameriku v reportážach Americký raj a o Číne napísal zbierku Tajná Čína.

Kisch sa v Nemecku stal jedným z prvých väzňov nacistov. Deň po podpálení Ríšskeho snemu, 28. februára 1933, ho ako člena Komunistickej strany Nemecka, zatkli. Bol však československým občanom, a tak ho museli vydať domov. Pomstili sa mu tak, že všetky jeho tituly nechali spáliť.

V roku 1937 spôsobil politické zemetrasenie v Austrálii. Chcel tam ísť na komunistickú konferenciu, ale pravicová austrálska vláda mu zakázala vstup a zhabala pas. Kisch však preskočil z lode na breh a zlomil si nohu. To zmobilizovalo austrálsku verejnosť a po sérii súdnych procesov Kischovi povolili vstúpiť na územie najmenšieho kontinentu.

Z Austrálie počul výstrely španielskej občianskej vojny a ako správny reportér a komunista sa tam presunul. Po Mníchove ho už nemohlo Československo ochraňovať, a tak aj so svojou ženou Gizelou nasadol na loď do New Yorku. Tam ho odmietli prijať, a tak si vybavil mexické víza. Tam spolu s nemeckými ľavičiarmi prežil do konca vojny. Vtedy veľa písal o Prahe, detstve a svojich židovských koreňoch.

Do Československa sa vrátil v roku 1946. Bol už veľmi chorý a podľa nemeckej historičky Hedi Zongbaumovej veľmi sklamaný z komunistov. Bol presvedčený, že aj on sa nakoniec stane obeťou stalinistických čistiek a komunistického antisemitizmu.

Osud bol k nemu milostivý: zomrel 31. marca 1948 a komunisti mu dokonca usporiadali štátny pohreb.

Kischa si privlastňujú rovnako Česi ako Nemci. Hoci bol komunista ako vyšitý, západonemecký časopis Stern sa v roku 1977 rozhodol, že prestížnu novinársku cenu pomenuje po ňom. Cenu E. E. Kischa udeľuje spolu aj Obec českých spisovateľov a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahO župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

Spoplatnený obsahSvätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní