SME

Moskovské metro

Rusi si myslia, že moskovské metro je najkrajšie na svete. A majú pravdu. Hoci zďaleka nie je najstaršie ani najdlhšie (v dĺžke koľajníc je až na 5. mieste), je držiteľom ešte jedného "naj." Je najobjemnejšie, lebo dokáže denne nahustiť do svojich vagónov

najviac ľudí na svete a za 24 hodín prepraví v priemere 9 miliónov osôb. Za rok sú to neuveriteľné tri miliardy. Otvorili ho 15. mája 1935 - pred 70 rokmi.

Už večer pred otvorením sa ľudia zhromaždili pri vchodoch do prvých staníc. Tisícky nadšencov chceli byť prvými pasažiermi moskovského metra v histórii. Presne o 7. hodine 15. mája sa davy nahrnuli do podzemných palácov. Tak totiž skutočne vyzerali prvé stanice, na 11,6 kilometra ich bolo 13.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia sa nadšene vozili novotou voniacimi vagónmi a skúšali, ako funguje "technický zázrak" - eskalátory sovietskej výroby E-1 a N-30. Metro, aspoň jeho prvá stanica, sa skutočne podarila.

Úvahy o tom, že s dopravou v rýchle sa rozširujúcom meste, treba niečo urobiť, sa datujú do roku 1901. V roku 1872 zaviedli koňku a začiatkom 20. storočia prvé električky. Nestačilo to. Americká stavebná firma vtedy uštipačne pripomenula, že londýnska podzemná dráha práve slávi štyridsiate narodeniny, kým Moskva zostáva rajom chodcov, a ponúkla výstavbu podzemky.

SkryťVypnúť reklamu

Moskovskí mestskí poslanci boli iného názoru. "Nie sme žiadni krtkovia, aby sme liezli pod zem," vyhlásil člen Dumy Kurilov a projekt zastavili.

Po zahraničných sa pokúsili o šťastie domáci špecialisti. Už v roku 1902 sa zrodila idea slávnej kruhovej línie, ktorá spája do okrajových štvrtí vedúce línie priame. "Kolcevaja" je dnes preslávená hlavne medzi opilcami a bezdomovcami, ktorí nemusia strážiť, kedy vlak príde na konečnú. V roku 1902 i 1912 však pokusy presadiť revolučnú stavbu skrachovali a bezdomovci si museli počkať ešte 20 rokov.

Až v rámci nadšenia mladého sovietskeho štátu sa v roku 1931 začína kopať, ryť a prebíjať. Do Moskvy zvážali baníkov z Donbasu, betonárov z Dneprostroja, komsomolcov z celej krajiny. Všetci boli nadopovaní propagandou a heslami o víťazstve ľudu nad prírodou i kapitalizmom. Pracovali v šialenom tempe.

SkryťVypnúť reklamu

Metro malo byť aj demonštráciou bohatstva prvého socialistického štátu. Málokto by si mohol dovoliť obkladať stanice tonami drahého mramoru a obrovské nástenné výjavy vykladať polodrahokamami. Dvadsať druhov mramoru (na prvej stanici sa spotrebovalo 21-tisíc štvorcových metrov) privážali z Uralu, Altaja, strednej Ázie, Kaukazu i Ukrajiny. Až v 50. rokoch Chruščov urobil z mnohých staníc úbohé garáže pre úbohých občanov.

Od roku 1931 sa práce nikdy nezastavili, a to ani v období 2. svetovej vojny, keď metro slúžilo ako bombový úkryt pre skoro pol milióna ľudí a tajná skrýša pre všetky veliace štáby. Svoj kabinet mal na stanici Kirovskaja i sám Stalin.

16. októbra 1941 zostalo metro prvý raz uzavreté. V noci rozobrali zariadenie, zlikvidovali tajné bunkre a celý systém komunikácií pripravili na zaplavenie. Ak Stalin niekedy prijal rozumné rozhodnutie, bolo to práve vtedy. Na zdesenie všetkých sa rozhodol zostať v meste, ku ktorému sa blížili nemecké vojská. Príkaz o zaplavenie metra zrušili na poslednú chvíľu.

SkryťVypnúť reklamu

Moskva by dnes už bez podzemnej dráhy nemohla existovať. I tak je 260 kilometrov koľajníc spájajúcich 157 staníc málo. Kto nezažil moskovské metro v špičke, netuší, čo je to tlačenica. Občas sa pasažier neriadi ani tak želaním, kam ísť, ako zotrvačnosťou davu, ktorý ho nesie neznámo kam.

Stratu orientácie spôsobuje i časté premenovávanie staníc. Metro sa stalo obeťou politiky i meniaceho sa vkusu mocných. Posledná stanica, ktorú úplne nezmyselne vedenie Moskvy premenovalo, nesie od 9. mája tohto roka názov Partyzanskaja na počesť 60. výročia víťazstva nad fašizmom. I keď sa pred tým od roku 1944 volala úplne nevinne Ismailovskij park.

Také, ktoré niesli mená rôznych vodcov, postihlo prelepovanie názvov hneď niekoľkokrát. Moskva dnes už nemá stanicu Stalinov závod, Kalininskú či Sverdlova. Zato sa vytrvalo drží Knižnica V. I. Lenina, ale v rámci internacionalizácie sa objavila aj stanica Moskva-city.

SkryťVypnúť reklamu

Autor: agentúra Epicentrum pre SME

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 709
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 010
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 849
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 109
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 021
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 735
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 017
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

SkryťZatvoriť reklamu