Boj za demokratickú Južnú Kóreu

Vydané 18. 5. 2005 o 0:00 Autor: KATEŘINA SKŮPOVÁ, čtk
FOTO - ARCHÍV

Južná Kórea síce nezažila komunistický experiment ako severná časť polostrova, ale za slobodu a demokraciu musela opozícia dlhé desaťročia bojovať. Začiatok konca autoritatívnej vlády v tejto krajine sa datuje s brutálne potlačeným ľudovým povstaním v juhokórejskom meste Kwangdžu. Od vypuknutia nepokojov dnes uplynie 25 rokov.

Po úspešnom atentáte na prezidenta Pak Čong-hiho, ktorý Južnej Kórei vládol tvrdou rukou dlhých 16 rokov, nastúpil do jeho úradu v októbri 1979 premiér Čche Kju-ha. Opozícia dúfala, že začne prodemokratické reformy. Čche však ich očakávania splniť nemohol, v skutočnosti krajine stále velilo armádne vedenie na čele s generálom Čon Du-hwanom.

Čon v apríli 1980 nelegálne prevzal vedenie tajnej služby a za silnejúcich protestov opozičného hnutia 17. mája vyhlásil stanné právo. Rozpustil parlament a do veľkých miest vyslal zvláštne vojenské jednotky. Uväznil veľa opozičných predstaviteľov vrátane budúceho prezidenta Kim Te-džunga. Prodemokratická opozícia sa sústredila v ekonomicky utláčanej provincii Čolla namdo a špeciálne v meste Kwangdžu.

Keď 18. mája uzavreli všetky vysoké školy, protestujúci študenti sa ocitli tvárou v tvár jednotkám výsadkárov s čiernymi baretmi. Tí ich začali biť a zatýkať, zrážky si vyžiadali niekoľko obetí.

Veľa občanov rozhorčených brutalitou zásahu sa pripojilo k demonštrantom. Vypuklo povstanie. Demonštranti zaútočili na policajné stanice, aby sa vyzbrojili. Podarilo sa im vládne jednotky prinútiť k ústupu a vytlačiť ich za mesto.

Mestská rada v Kwangdžu márne vyjednávala o prímerí. Za úsvitu 27. mája - desiaty deň odporu - armáda vpadla do mesta a povstanie pomocou tankov krvavo potlačila. O život prišli stovky ľudí, boli tisíce zranených a desaťtisíce zatknutých.

Generál Čon Du-hwan sa dal v auguste 1980 zvoliť na osem rokov za prezidenta. Zrušil stanné právo a obnovil parlamentný systém. Represívny aparát však zachoval a neutíchajúce nepokoje a študentské demonštrácie tvrdo potlačoval.

Za svojho nástupcu vymenoval Ro Tche-ua, ktorý bol spoluzodpovedný za masaker v Kwangdžu. Ďalšie masové protivládne demonštrácie v roku 1987 prinútili Roa k ústavným reformám. Musel vyhlásiť priame prezidentské voľby. Ani v tých však nezvíťazil žiadny z opozičných kandidátov, ale Ro, ktorý potom vládol až do roku 1993. Až potom zvolili prvého civilného prezidenta - Kim Jong-sama.

Obidvoch vyslúžilých generálov v roku 1996 odsúdil soulský tribunál za potláčanie povstania v Kwangdžu a za korupciu. Čon dostal trest smrti, po odvolaní ho zmenili na doživotie. Ro po odvolaní 17 rokov väzenia. V decembri 1997 ich amnestoval odstupujúci prezident Kim Jong-sam a nastupujúci bývalý disident Kim Te-džung.

Komisia vytvorená v 90. rokoch zrátala počet obetí masakru v Kwangdžu na 207 a zranených na tisícku. Tí, čo prežili stále hovoria o tisíckach mŕtvych.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Spoplatnený obsahMala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní