Boj za demokratickú Južnú Kóreu

Vydané 18. 5. 2005 o 0:00 Autor: KATEŘINA SKŮPOVÁ, čtk
FOTO - ARCHÍV

Južná Kórea síce nezažila komunistický experiment ako severná časť polostrova, ale za slobodu a demokraciu musela opozícia dlhé desaťročia bojovať. Začiatok konca autoritatívnej vlády v tejto krajine sa datuje s brutálne potlačeným ľudovým povstaním v juhokórejskom meste Kwangdžu. Od vypuknutia nepokojov dnes uplynie 25 rokov.

Po úspešnom atentáte na prezidenta Pak Čong-hiho, ktorý Južnej Kórei vládol tvrdou rukou dlhých 16 rokov, nastúpil do jeho úradu v októbri 1979 premiér Čche Kju-ha. Opozícia dúfala, že začne prodemokratické reformy. Čche však ich očakávania splniť nemohol, v skutočnosti krajine stále velilo armádne vedenie na čele s generálom Čon Du-hwanom.

Čon v apríli 1980 nelegálne prevzal vedenie tajnej služby a za silnejúcich protestov opozičného hnutia 17. mája vyhlásil stanné právo. Rozpustil parlament a do veľkých miest vyslal zvláštne vojenské jednotky. Uväznil veľa opozičných predstaviteľov vrátane budúceho prezidenta Kim Te-džunga. Prodemokratická opozícia sa sústredila v ekonomicky utláčanej provincii Čolla namdo a špeciálne v meste Kwangdžu.

Keď 18. mája uzavreli všetky vysoké školy, protestujúci študenti sa ocitli tvárou v tvár jednotkám výsadkárov s čiernymi baretmi. Tí ich začali biť a zatýkať, zrážky si vyžiadali niekoľko obetí.

Veľa občanov rozhorčených brutalitou zásahu sa pripojilo k demonštrantom. Vypuklo povstanie. Demonštranti zaútočili na policajné stanice, aby sa vyzbrojili. Podarilo sa im vládne jednotky prinútiť k ústupu a vytlačiť ich za mesto.

Mestská rada v Kwangdžu márne vyjednávala o prímerí. Za úsvitu 27. mája - desiaty deň odporu - armáda vpadla do mesta a povstanie pomocou tankov krvavo potlačila. O život prišli stovky ľudí, boli tisíce zranených a desaťtisíce zatknutých.

Generál Čon Du-hwan sa dal v auguste 1980 zvoliť na osem rokov za prezidenta. Zrušil stanné právo a obnovil parlamentný systém. Represívny aparát však zachoval a neutíchajúce nepokoje a študentské demonštrácie tvrdo potlačoval.

Za svojho nástupcu vymenoval Ro Tche-ua, ktorý bol spoluzodpovedný za masaker v Kwangdžu. Ďalšie masové protivládne demonštrácie v roku 1987 prinútili Roa k ústavným reformám. Musel vyhlásiť priame prezidentské voľby. Ani v tých však nezvíťazil žiadny z opozičných kandidátov, ale Ro, ktorý potom vládol až do roku 1993. Až potom zvolili prvého civilného prezidenta - Kim Jong-sama.

Obidvoch vyslúžilých generálov v roku 1996 odsúdil soulský tribunál za potláčanie povstania v Kwangdžu a za korupciu. Čon dostal trest smrti, po odvolaní ho zmenili na doživotie. Ro po odvolaní 17 rokov väzenia. V decembri 1997 ich amnestoval odstupujúci prezident Kim Jong-sam a nastupujúci bývalý disident Kim Te-džung.

Komisia vytvorená v 90. rokoch zrátala počet obetí masakru v Kwangdžu na 207 a zranených na tisícku. Tí, čo prežili stále hovoria o tisíckach mŕtvych.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahHonba na amnestie, údolie psychopatov a veľmajster Zeman (Schutzov týždeň)

Ku kolaterálnym škodám neznámeho rozsahu môže viesť aj veľký právnický konsenzus.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní