Obsadenie Buďonnovskej pôrodnice

Vydané 14. 6. 2005 o 0:00 Autor: PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum pre SME
FOTO - REUTERS

Deti, ktoré sa v júni roku 1995 narodili v pôrodnici v juhoruskom mestečku Buďonnovsk, majú dnes desať rokov. Nepamätajú sa, že sa narodili ako rukojemníci. Nemocnicu vtedy obsadil čečenský vodca Šamil Basajev, bol to začiatok veľkých teroristických akcií v Čečensku.

Pri vyslovení mena Buďonnovsk si väčšina Rusov vybaví nasledujúce pojmy: pôrodnica, terorizmus, Čečeni, Šamil Basajev. Väčšina Čečenov si síce tiež spomenie na Basajeva, ktorý vtedy viedol celú operáciu, ale hovorí o prímerí, ktoré nasledovalo, hrdinoch, ktorí chceli obetovať svoje životy, aby zachránili tisícky čečenských žien a detí, hoci i za cenu smrti žien a detí nepriateľov, o víťazstve čečenského ducha nad ruskou vojenskou presilou.

Žiadny iný teroristický akt, ktorých nasledovalo v Rusku potom viac ako mnoho, nevyvolal také rozporné emócie ako obsadenie buďonnovskej nemocnice a pôrodnice skupinou Šamila Basajeva a dvoch Aslanbekov: "Malého", ako sa hovorilo brigádnemu generálovi Ismailovi, a "Veľkého", ako prezývali plukovníka Aslanbeka Andulhadžijeva.

Sám Basajev nikdy neprezradil, čo vlastne mal v skutočnosti v úmysle. "Išli sme ďalej do Ruska. Chceli sme obsadiť Kremeľ," usmieva sa, keď sa ho niekto spýta, prečo práve Buďonnovsk.

Situácia v máji 1995 bola pre čečenskú stranu tragická. Čečenské sily mali asi 15-tisíc dokonale motivovaných bojovníkov. Šesťdesiattisícovej ruskej armáde, ale vzdorovať nedokázali. Kobercové bombardovanie Grozného z neho vyhnali asi 400-tisíc ľudí. Pri bombardovaní horskej obce Ca Vedeno zahynulo 11 príbuzných Šamila Basajeva vrátane žien a detí.

Čečeni sa prezliekli do ruských uniforiem a v ruských vojenských nákladných autách prechádzali ruskými kontrolnými stanovišťami. Tvrdili, že vezú náklad - zinkové truhly s padlými vojakmi. A tiež niečo na pamiatku z Čečenska - to bolo kódové označenie pre narabovaný majetok. Z takého nákladu sa platilo mýto. Basajev neodhadol chamtivosť ruských vojakov a práve pri výjazde z mesta Buďonnovsk mu došli peniaze. Tak sa začal boj, ktorý sa skončil obsadením nemocnice a zajatím viac ako tisícky rukojemníkov.

Basajev aj obaja Aslanbekovia neskôr tvrdili, že paľbu na pôrodnicu začali ruské jednotky. V nemocnici zomrelo 146 ľudí vrátane pacientok pôrodnice.

Nemocnica sa však ukázala byť nedobytná. Nastalo úmorné vyjednávanie. Len čo si Basajev začal telefonovať priamo s premiérom Viktorom Černomyrdinom, bolo jasné, že partizáni vojdú aspoň do čečenských dejín ako hrdinovia. Z obliehanej nemocnice občas vypustili nejakú ženu s bábätkom a tá k údivu všetkých volala rozzúrene na ruských vojakov: "Vy vrahovia, nechajte ich ísť, oni chcú len slobodu a bránia svoje ženy a deti."

Keď sa nakoniec novinári a niekoľko poslancov dumy vymenili za ženy, aby Čečenov chránili vlastnými telami, Rusi už boli ochotní pristúpiť na čokoľvek, len aby sa to divadlo skončilo. Autobusy s partizánmi a novými rukojemníkmi vyrazili späť do Čečenska.

Pre ruských generálov bolo potupné, že museli vyjednávať s Veľkým Aslanbekom, ktorého museli oslovovať pán plukovník. Donútil ich prijať všetky podmienky vrátane zastavenia paľby a mierových rokovaní.

V Moskve zúrili, Černomyrdin sa cítil ako porazený hlupák, Jeľcin pil viac ako obvykle a generáli chceli šéfa tajnej služby Stepašina postaviť pred vojenský tribunál. Len v Groznom sa oslavovalo. Krajina si užívala krátkeho prímeria.

Buďonnovsk bol prvým a posledným podobným činom, ktorý zahraniční novinári popisovali so sympatiami k útočníkom. Hodnotili ho ako vynútený čin, požiadavky Basajeva ako legitímne. Moskva však ani potom nedokázala riešiť kaukazský problém bez pomoci tankov.

Roztočila kolotoč teroristických útokov, ktorým už chýbal závan buďonnovského rytierstva a romantizmu: výbuchy v Moskve, obsadenie divadla na Dubrovke a nakoniec vlaňajšia tragédia v severoosetskej škole v Beslane.

Buďonnovsk sa už nikdy nikomu nepodarilo zopakovať, aj keď i nasledovníci Basajeva mali rovnaké požiadavky - odchod Rusov z Čečenska. Obe strany tak ruská, ako aj čečenská prestali úplne brať ohľad na civilistov. Jedni sú definitívne zaradení do kategórie teroristov, ktorých pohnútky sa neskúmajú. Druhí majú nálepku agresorov a už sa za ňu ani nehanbia.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Spoplatnený obsahMala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní