Mucha Alfons Maria

Vydané 14. 7. 2005 o 0:00 Autor: ANDREA KOPERNICKÁ
FOTO - ČTK

Maliar, grafik, jeden z prvých majstrov aktu vo fotografii, ilustrátor, návrhár interiérov a šperkov. Jedno z najdekoratívnejších umení v histórii - secesiu - doviedol k vrcholu a dokonalosti. Jeho umenie si privlastnili Francúzi, hrdé sú naň Čechy. Českému ľudu vzdal hold slávnym cyklom Slovanská epopej, práve v Paríži spolu s maliarom Toulousom-Lautrecom, architektom Hectorom Guimardom či šperkárom Laliqueom vytvoril Alfons Maria Mucha nezabudnuteľný štýl vzdávajúci poctu žene, kvetu a krivke. Narodil sa pred 145 rokmi.

"Mucha style" pozná celý svet, no menej známe sú Muchove životné cesty, neľahké začiatky a silný vzťah k rodnej zemi. Narodil sa v prostredí chudobnej rodiny a existenčné problémy sa s ním tiahli až do slávnej noci v roku 1895, ktorá zmenila nielen Muchov život, ale aj štýl a vkus takmer celého západného sveta.

Mucha prežil detstvo spolu so sestrami v mestečku pri Brne - Ivančiciach. Do umeleckej sféry sa dostal vďaka hlasu, hoci rovnaký talent vykazoval aj pri kreslení. Ako dieťa oplýval výnimočným speváckym nadaním.

Po gymnaziálnych štúdiách sa, podobne ako mnoho iných slávnych umelcov tej doby, nedostáva na umeleckú akadémiu a začína v rodnom meste pracovať ako úradník. Kancelária nemohla tvorivého človeka uspokojiť a o dva roky odchádza Mucha do Viedne, kde prijíma prácu v divadelných dielňach divadla Ringteater. Tu sa stretáva s obdivom a pochopením grófa Khuen-Belassiho, ktorý ho podporuje v tvorbe a umožní mu štúdium na akadémiách v Mníchove a v Paríži.

Grófove finančné injekcie po čase stratili intenzitu a Mucha opäť začína zápasiť o prežitie. Ilustruje šlabikáre a populárne romány, navrhuje kalendáre. Paríž mu však prináša aj priateľstvá - častými návštevníkmi jeho ateliéru sú spisovateľ August Strindberg, maliari Maurice Denis či Paul Sérusier, istý čas u neho býval aj Paul Gauguin. Možno práve tieto kontakty mu sprostredkovali jeho prvú veľkú zákazku - plagát pre "božskú Sarah".

Do Paríža prišiel Mucha ako 27-ročný v čase vrcholiaceho impresionizmu a symbolizmu. Sedem rokov trvalo, kým sa mu podarilo prelomiť existenčnú tieseň.

Zmenu do života Muchu aj Parížanov priniesol prvý január 1895. Plagáty pre francúzsku herečku Sarah Bernhardtovú na jej hlavnú úlohu v dráme Gismonda Victora Sardoua vraj ľudia strhávali hneď po nalepení. Bola to senzácia. Plagát sa stal najznámejším na svete a dodnes je jeho kópia súčasťou každého secesného interiéru. Mucha pre Sarah a divadlo Renaissance navrhoval šperky, šaty, divadelné kulisy, plagáty, obálky časopisov.

Po úspešnej práci so Sarah sa začala horúčka menom "Mucha style" šíriť po európskom kontinente. Mucha robil návrhy na interiéry, nábytky, dekoratívne sošky, architektúru, ornamenálne panely, reklamy, plagáty. Jeho sláva prerazila aj do Ameriky, kde sa na niekoľko rokov dokonca usadil, prednášal a vystavoval.

Žena sa stala symbolom Muchovej tvorby, pre neho samého bola symbolom všetkých živlov, prírody, nálad. Jej vzdával poctu, aranžoval ju do florálnych roztancovaných zátiší, idealizoval a staval na rovinu bohyne. "Nikdy neprestal byť básnikom ženy," povedal o ňom Max Švabinský.

Napriek cestovaniu a priateľstvám to Muchu neustále ťahalo domov. Nielen vzťah k Čechám, ale aj obdiv a úctu k Slovanom sa rozhodol vyjadriť v pompéznej sérii veľkorozmerných obrazov. Kvôli Slovanskej epopeji cestuje a zachytáva portréty v Rusku, Poľsku, Bulharsku a Srbsku.

V roku 1913 sa natrvalo vracia do vlasti, aby začal prácu na plánovaných 36 plátnach, no už bez známych štylistických prvkov slávnych secesných plagátov parížskej éry. Pracuje na maliarskej výzdobe Obecného domu v Prahe a v ateliéri na zámku v Zbirohu. Stihne navrhnúť Československý štátny znak a prvé československé známky a bankovky. Maľuje okno pre chrám sv. Víta v Prahe. Žiaľ, práve pre svoje hlboké presvedčenie a lásku k Slovanom v čase obsadenia Čiech a Moravy nacistickými vojskami je medzi prvými, ktorých vypočúva gestapo. Mucha, v tom čase s ťažko podlomeným zdravím, výsluchy gestapa znáša rovnako zle ako útok na jeho milovanú zem, čo zaviní jeho predčasné úmrtie na zápal pľúc.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní