Vidocq Eugene Francois

Vydané 22. 7. 2005 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
FOTO - ARCHÍV

Nebol síce taký geniálny ako Sherlock Holmes, tiež však patrí medzi legendy a hlavne: na rozdiel od svojho anglického nástupcu naozaj žil. Eugene Francois Vidocq, zločinec, trestanec, neskôr policajný agent, zakladateľ francúzskej kriminálnej polície Sureté a prvej známej súkromnej detektívnej agentúry mimo Anglicka, sa narodil 24. júla 1775, pred 230 rokmi.

Vidocq prišiel na svet ako syn pekára. Na šikmú plochu sa dostal naozaj zavčasu, v trinástich rokoch si vreckové nahrádzal drobnými krádežami a vyrobil si dokonca pakľúč, aby sa dostal k otcovej pokladnici. Rok nato z domova utiekol.

V pätnástich rokoch vstúpil do armády, kde vynikol ako veľmi nedisciplinovaný vojak a bitkár. V roku 1795 z vojska dezertoval a živil sa ďalej krádežami a zbojníčením. Niekoľkokrát ho chytili, vždy sa mu však podarilo utiecť.

Raz ho odsúdili na osem rokov galejí za falšovanie. Galeje v tom čase už nemali doslovný význam, odsúdený sa nestal nedobrovoľnou pohonnou jednotkou na veslici - galére plávajúcej po Stredozemnom mori. Namiesto toho otročil v ťažkých okovách v kameňolome. Vidocq však pravdepodobne utiekol ešte pred tým, než dorazil na miesto výkonu trestu, takže jeho často uvádzaný titul galejník je dosť sporný.

Od roku 1799 sa Vidocq pokúšal žiť poctivo, našiel si novú partnerku a pomáhal jej v obchode predávať látky a čipky. K prechodu na druhú stranu barikády ho vraj priviedli jeho bývalí kumpáni, ktorí poznali jeho minulosť a vydierali ho. Vidocq sa rozhodol brániť tým, že svoje služby v roku 1809 ponúkol polícii.

Pri potláčaní zločinu bol veľmi úspešný a od svojich nadriadených dostal ďalšiu šancu. V roku 1812 mu dovolili z parížskeho policajného zboru utvoriť slávnu Sureté, ktorá je dodnes jednou z najúspešnejších policajných organizácií na svete.

Na jej čele vydržal do roku 1827, keď ho jeho protivníci napriek úspechom organizácie prinútili rezignovať. Zámienkou bolo, že ako spolupracovníkov zamestnával bývalých kumpánov. Do polície sa ešte krátko vrátil, intrigy ho však opäť prinútili odísť.

V roku 1834 sa Vidocq postavil na vlastné nohy a založil súkromnú detektívnu agentúru, Kanceláriu pre obchodné informácie. Obchodníkom, ktorí si služby kancelárie predplatili, Vidocq poskytoval v prípade pochybností o ich poctivosti informácie o obchodných partneroch, chránil ich pred podvodníkmi, vymáhal pohľadávky a chytal zločincov, s ktorými si polícia nevedela rady. Polícii sa však táto konkurencia nepáčila a po niekoľkých rokoch krivých obvinení a súdneho naťahovania agentúru zničila.

Vidocq sa pri policajnej a detektívnej práci snažil využívať moderné vedecké metódy. Najviac úspechov mu však prinášali vlastné skúsenosti z predchádzajúcej kariéry zločinca. Dôverne poznal svet parížskeho podsvetia, jeho hrdinov, zvyky i jazyk. K vydaniu pamätí, ktoré vyšli aj v slovenčine, pripojil prvý slovník argotu - jazyku podsvetia.

Bol majstrom prezlečení, do nástupu k polícii ich používal na zločiny a pri útekoch z väzenia, neskôr mu pomáhali pri sledovaní bývalých kolegov. Navyše vraj mal fenomenálnu pamäť na ľudí. Po rokoch dokázal bezpečne identifikovať osoby, ktoré niekedy stretol.

Myslel však aj na menej nadaných kolegov a založil pre nich prvú databanku kriminálnikov. Po jeho odchode z polície vraj obsahovala až 5 miliónov identifikačných lístkov s opismi zločincov a 80-tisíc fotografií.

V roku 1848 sa Vidocq stal tajným agentom v službách princa Ľudovíta Bonaparta. Po jeho zvolení najprv prezidentom a neskôr cisárom Napoleonom III. zostal Vidocq v Bonapartových službách, namiesto sledovania zločincov sa však venoval skôr špehovaniu cisárových politických odporcov.

Vidocq bol už za svojho života populárnou postavou a medzi jeho priateľov patrili významní umelci tej doby. Známe príslovie "Urobiť capa záhradníkom" sa vraj vžilo práve na základe jeho policajnej kariéry. Svojimi osudmi inšpiroval mnohých spisovateľov vrátane Honoré de Balzaca, Alexandra Dumasa či Charlesa Dickensa. V Bedároch Victora Huga je Vidocq súčasne predlohou na oboch protihráčov, bývalého galejníka Jeana Valjana i zaslepeného komisára Javerta. Vidocqove pamäti vydané aj v Spojených štátoch ovplyvnili Edgara Allana Poea, zakladateľa modernej detektívky.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahMôže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku. Preferencie potvrdzujú, že tretina ľudí si ešte nevybrala.

Spoplatnený obsahMilióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe zhodnotila prvú sezónu v najvyššej lige, očakával viac.

Pozrite sa, koľko rokov pracovného života vás čaká

Eurostat: Za 10 rokov stúpla dĺžka pracovného života v priemere o 1,8 roka.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní