Jung Carl Gustav

Vydané 26. 7. 2005 o 0:00 Autor: PETER JAVŮREK
FOTO - ARCHÍV

Životopisci zaraďujú psychiatra a psychológa Carla Gustava Junga medzi najväčšie postavy 20. storočia a pripomínajú, že pre poznanie ľudskej duše znamenal podobný prielom ako Albert Einstein pre poznanie vonkajšej prírody. Jung, často prezieraný pre svoj vzťah k spiritualite a výskumu takzvaných okrajových javov, prišiel s celkom novým nazeraním na vzťah jedinca a sveta. Je nesprávne uvádzať ho iba ako žiaka Sigmunda Freuda a predstaviteľa psychoanalýzy. V skutočnosti znamenal pre psychológiu, ale aj pre kultúru Európy a sveta na sklonku druhého tisícročia, oveľa viac. Jung sa narodil pred 130 rokmi, 26. júla 1875.

Narodil sa v rodine švajčiarskeho protestantského duchovného. Medzi príbuznými mal mnoho vzdelancov a duchovných, čo ovplyvnilo aj jeho osobný vývoj: konflikt medzi vnútorným prežívaním viery a jej vonkajšími prejavmi sa stal konfliktom mladého Junga s otcom.

K zážitkom Jungovej mladosti patril aj jeho negatívny vzťah ku škole, ktorý vyústil až do neurózy - budúci psychiater dočasne opustil gymnázium pre záchvaty, ktoré zmätení lekári pripisovali epilepsii (mladík si medzitým svoje "záchvaty" užíval pri samoštúdiu v otcovej knižnici a pri rozvíjaní svojich osobných záľub). Gymnázium napokon dokončil a rozhodol sa pre medicínu.

Jung odmietal náboženské obrady bez vnútorného presvedčenia. Pretože sám mal osobný zážitok náboženskej skúsenosti, bolo pre neho bolestné a nepochopiteľné sledovať zápas svojho otca - teológa s krízou viery. Obaja muži strávili veľa času diskutovaním o teológii, o vzťahu viery a vedy; na konci dialógu syna s otcom však čakalo sklamanie a odcudzenie.

Po nástupe do praxe na psychiatrickú kliniku v Zürichu čakal Junga boj: v lekárskom prostredí presiaknutom predsudkami a zastaraným pohľadom na duševné choroby a poruchy musel tajiť nielen svoje názory, ale často aj svoje liečebné postupy. Napokon sa mu podarilo preraziť svojou prácou o experimentálnych diagnostických metódach.

V čase, keď sa stal súkromným docentom na zürišskej univerzite, zoznámil sa s Freudovou psychoanalýzou a v roku 1907 aj so samotným Freudom. Psychoanalýza ponúkla Jungovi nový pohľad na psychické poruchy a ich diagnózu a liečenie. Sám Freud však brzdil rozvoj svojej metódy tým, ako trval na sexualite ako takmer jedinom hybnom momente duševného vývoja človeka. Cudzie mu bolo aj chápanie pojmu kolektívneho nevedomia, s akým pracoval Jung, zahĺbený do štúdia mytológie a porovnávacej religionistiky.

Napriek dojmu jednoty (Freud označoval Junga za svojho nástupcu), rozdiely medzi Jungom a Freudom vyústili v roku 1913 do roztržky. Pre Junga, ktorý práve svetu predstavil svoju analytickú psychológiu, znamenal rozchod s Freudom aj rozchod s väčšinou priateľov na profesionálnom poli. Obraz solitéra, akým sa vždy cítil byť, získal definitívne pevné obrysy.

Osamotený Jung - často balansujúci na hranici sebapozorovania a sebatrýzne - rozvinul svoju teóriu a naplnil ju konkrétnymi pojmami: osobné a kolektívne nevedomie, archetypy. Venoval sa výskumu psychologickej typológie, etnopsychológie, synchronicity, ale aj alchýmie.

Hľadal vzťah psychiky jedinca s psychikou ľudstva a putá, ktoré spájajú jednotlivcov s odlišnými koreňmi naprieč kontinentmi, ale aj naprieč časom. Nerodíme sa do vzduchoprázdna a sexualita nie je to jediné, čo nás spája s ľudstvom ako celkom.

Jung prvý poukázal na starobylé, archetypálne prvky, z ktorých sa skladá duša moderného človeka. Skúmal psychologické aspekty rôznych náboženstiev, ale nevyhýbal sa ani takým témam, ako fenomén UFO, v ktorom nachádzal prvky moderného mýtu.

Práve dôsledný a predsudkami nezaťažený záujem Junga o všetko, čo súvisí s nevedomím a jeho produktmi (mytológia, sny), zapríčinil jeho odmietanie zo strany pozitivistov a jeho označovanie za mystika.

Jung vedec nikdy neopustil pole objektívne overiteľnej empírie, práve tak ako Jung človek zostal do smrti verný osobnému zážitku s Bohom. Spojením oboch je poznanie, že obrazy náboženského obsahu sú spontánnym a prirodzeným produktom ľudského psyché.

C. G. Jung je i na prahu tretieho tisícročia moderný, na rozdiel od krátkodychých modernistov. A hoci medzi predmetmi jeho záujmu nájdeme všetko od Biblie cez alchymistické spisy až po Tibetskú knihu mŕtvych, nedajme sa pomýliť: v jeho prípade nejde o eklektického popularizátora, ale o prísneho, hoci možno populárneho vedca, ktorého dielo sa pokúša o syntézu dejín ľudskej duše.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAlza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.

Spoplatnený obsahFico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

Spoplatnený obsahPrečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.

Spoplatnený obsahJohnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní