 FOTO - NASA |
Strelka a Belka sa úspešne vrátili z obežnej dráhy Zeme. Boli to prvé psy, ktoré úspešne absolvovali cestu do kozmu. O osem mesiacov neskôr sa vydal do kozmu Jurij Gagarin. Strelka a Belka mu pripravili cestu. Z kozmodrómu Bajkonur vyštartoval Sputnik 2 s kabínou Vostok, prispôsobenou pre štvornohých pasažierov, pred 45 rokmi, 19. septembra 1960.
Počas 26,5-hodinového letu boli psy spojené elektródami s prenosovým systémom rakety. Kamera umožňovala vedcom v priamom prenose sledovať ich pulz, krvný tlak, EKG, dýchanie a správanie. Bolo to nevyhnutné, ak mal letieť do kozmu človek. Vtedy sa nevedelo, aký vplyv na neho môže mať beztiažový stav, stres počas letu alebo to, že opustí ochrannú ozónovú vrstvu materskej planéty.
Okrem oboch psov bolo v kabíne Vostoku štyridsať myší, dva potkany, mušky, huby a množstvo najrôznejších rastlín. Celý živý náklad sa vrátil vo veľmi dobrej kondícii. Dokonca v takej dobrej, že Strelka neskôr porodila šesť mláďat. Jedno z nich v roku 1961 daroval vtedajší sovietsky vládca Nikita Chruščov Jacqueline Kennedyovej, manželke prezidenta Johna Kennedyho. Potomkovia psej kozmonautky žijú dodnes.
Strelka a Belka sa stali súčasťou expozície moskovského Múzea astronautiky. Múdra Belka zostala doma v sklenej vitríne; vraj sa tvári, ako keby bola domácim miláčikom samotného Lenina. Alebo ako keby rozmýšľala, či namiesto amerických astronautov nemohla letieť na Mesiac radšej ona (také plány Sovieti vtedy naozaj mali, lenže Američania ich predbehli, a namiesto zvierat poslali na Mesiac rovno ľudí). Dobrodružnejšia Strelka sa zasa po smrti a po veľmi dôkladnej práci reštaurátorov vydala opäť na cesty: videli ju milovníci zvierat a kozmonautiky v Austrálii, USA, Izraeli aj v Číne.
Zachoval sa aj zaujímavý dokument, ktorý čo-to vypovedá o vtedajšej dobe. Pristávacia schránka so Strelkou a Belkou obsahovala naliehavú správu pre prípad, že by pri spiatočnej ceste skončila mimo vyhradenú oblasť. Je na nej napísané: "Každý, kto nájde tento balíček, nech ho okamžite odovzdá na najbližšom soviete."
Strelka a Belka samozrejme neboli prvé živé tvory v kozme. Už v roku 1947 prežili banánové mušky let v hlavici ukoristenej nemeckej rakety V 2 do výšky 160 km a späť. Nasledujúce pokusy amerického letectva s omámenými opicami a myškami však neboli úspešné. Šimpanzy v tej istej nemeckej rakete síce prežili štart, no nie návrat.
V ZSSR sa sústredili na psov. V júni 1951 Dežik a Cigan prekročili hranicu kozmu (100 km) a v poriadku pristáli. Potom hranicu kozmu prekonali desiatky sovietskych psov. K naozajstnému letu okolo Zeme sa však vydala až Lajka v novembri 1957. Najskôr sovietski vedci vyhlásili, že prežila niekoľko dní, podľa zverejnených dokumentov z roku 2002 sa však ukázalo, že zahynula 5 - 7 hodín po štarte na prehriatie a stres. Lajkina rakva, Sputnik 2, v ktorom cestovali aj Belka a Strelka, obletela Zem ešte vyše 2500-krát a potom zhorela v atmosfére.
V Amerike sa zase stal populárnym šimpanz Ham, ktorý v januári 1961 o tri mesiace predbehol prvého amerického kozmonauta Alana Sheparda. Poslednými opicami, ktoré navštívili kozmos, boli makaky Lalik a Multik. Odleteli v rámci rusko-amerického programu Bion koncom decembra 1996 a vrátili sa v januári 1997.
Potom ešte cestovalo do kozmu veľa živých tvorov, nie však cicavcov. Boli aj na palube raketoplánu Columbia, ktorého posádka 1. februára 2003 neprežila návrat. Napodiv ho však prežil obľúbený výskumný objekt genetikov, červíky Caenorhabditis elegans. Keďže ich životný cyklus je veľmi krátky, na Zem sa vrátilo už vzdialené potomstvo maličkých kozmických cestovateľov.
Zajtra - Lev Davidovič Trockij
Autor: MICHAL AČ
