Spustošenie Ríma Alarichom

Vydané 25. 8. 2005 o 0:00 Autor: MARTIN HAGARA
FOTO - ARCHÍV

Takmer 800 rokov sa ani jednej cudzej armáde nepodarilo preniknúť za hradby Ríma. Predtým to dokázal iba jediný nepriateľ - v roku 387 pred n. l. Kelti. Vtedy však bolo Večné mesto opevnené iba hlineným valom. Na začiatku 5. storočia ho už chránili mohutné kamenné múry, vďaka ktorým sa zdalo nedobytným. Ale nebolo. 24. augusta 410, pred 1595 rokmi, Rím vyplienili germánski Vizigóti na čele s legendárnym Alarichom.

Rímsku ríšu zamestnávali už štyri storočia boje s germánskymi barbarmi, ktorí ustavične ohrozovali hranice na Rýne a na hornom Dunaji. Okolo roku 370 pribudla hrozba z ďalšieho smeru. Nápor kočovných ázijských Hunov prinútil opustiť domovy Vizigótov, ktorí sídlili na území dnešnej Ukrajiny, a Ostrogótov v Rumunsku. Asi 200-tisíc Vizigótov prekročilo Dunaj a prišlo do východnej časti ríše, kde im dovolil usadiť sa cisár Valens.

Vizigótom sa v Trácii zapáčilo. Chceli tu obrábať polia. Čoskoro však zistili, že nie sú vítaní. Rímski úradníci nimi pre ich nerímsky výzor a zvyky opovrhovali a okrádali ich o dávky obilia.

Nespokojnosť Gótov vyvrcholila v roku 378, keď sa dali na pochod na Konštantinopol. S Rimanmi sa stretli pri Hadrianopole. V bitke padol aj vládca východnej ríše Valens, ktorému nestihol prísť západný cisár Gratianus na pomoc.

S nástupom cisára Teodosia, ktorý ríšu zjednotil, sa situácia upokojila. V roku 382 uzavrel s vizigótskym vodcom Fritigernom zmluvu a jeho ľudu dal časť panónskej provincie. Vizigóti sa stali federátmi Ríma - mali ho chrániť pred útokmi barbarov.

Po Teodosiovej smrti sa ríša znovu rozdelila. Cisárom západnej časti sa stal Honorius, východnej Arcadius. Skutočnými vládcami boli velitelia ich armád - Honoriov Stilicho a Arcadiov Rufinus.

Niekedy v tomto čase sa stal vládcom Vizigótov Alarich, podľa povesti Fritigernov syn. Ako federát študoval na vojenskej akadémii v Konštantinopole. Prvé skúsenosti získal v Teodosiovej armáde pod velením Stilicha. Ukázalo sa, že bol dobrým žiakom.

Krátko po Teodosiovej smrti vyplienil so svojimi bojovníkmi Grécko vrátane Atén. Aby zabránil ďalšiemu pustošeniu, vymenoval ho Arcadius za veliteľa provincie Ilyricum. Bojovného Alaricha to uspokojilo iba nakrátko. Začiatkom piateho storočia vpochodovalo jeho vojsko do severnej Itálie, ktorú začalo plieniť. Vystrašený Honorius sa z Ríma presunul do Ravenny.

V ďalšom vyčíňaní zabránil Vizigótom Stilicho, ktorý ich porazil na Veľkú noc v roku 402. V nasledujúcich rokoch sa mu to podarilo ešte dvakrát, Alarichovi však vždy dovolil ujsť. Je možné, že to urobil preto, lebo s ním rátal ako spojencom na výpravu proti východnej časti ríše.

V roku 408 poštvali nepriatelia proti Stilichonovi, ktorý bol sám z polovice Gót, žiarlivého mladého cisára. Obvinili ho z plánovania prevratu. Svoje zohrali aj jeho čudné postoje voči Alarichovi. Honorius dal Stilichona popraviť.

Po jeho smrti vypukli v Ríme protigermánske vášne. Mnoho vojakov začalo zabíjať svojich germánskych spolubojovníkov, ich ženy a deti. Následkom toho sa takmer 30 000 rímskych vojakov pridalo k Alarichovi.

Ten zacítil šancu. V septembri roku 408 prvýkrát obkľúčil Rím. Odišiel až po vyplatení 2-tisíc libier zlata, drahých látok a obrovského množstva korenia. O rok obliehanie zopakoval. Keď mu Honorius odmietol prideliť rozsiahle územie medzi Dunajom a Benátskym zálivom, vymenoval svojho vlastného cisára.

Najslávnejšia Alarichova chvíľa prišla v auguste roku 410. Pravdepodobne vinou zrady tentoraz barbari prenikli cez jednu z brán do Ríma. Mesto plienili tri dni a tri noci. Vizigóti, ktorí boli kresťanmi, ušetrili iba ľudí, ktorí sa ukryli v kostoloch. Inak boli ulice plné mŕtvych tiel.

Z Ríma odtiahol Alarich s obrovskou korisťou. Ako trofej si odnášal aj sestru oboch cisárov - Gallu Placidiu. Tentoraz plánoval cez Sicíliu inváziu do Afriky. Zabránila mu v tom búrka na mori a následne choroba, ktorej v južnej Itálii nečakane podľahol.

Podľa povesti pochovali Vizigóti svojho kráľa aj s rímskym pokladom na dno rieky Busento, ktorej tok predtým odklonili a po pohrebe vrátili do pôvodného koryta. Otrokov, ktorí jamu kopali, zabili, aby miesto nikomu neprezradili. Odvtedy hľadali hrob stovky dobrodruhov, nikomu sa ho však objaviť nepodarilo.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

Spoplatnený obsahMayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

Spoplatnený obsahV ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

Spoplatnený obsahRakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní