Sulejman I.

Vydané 21. 9. 2005 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
FOTO

Na Západe ho pre bohatstvo a pompu jeho dvora volali Nádherný. Turci ho nazvali Zákonodarca a dodnes ho považujú za svojho najväčšieho panovníka, osvieteného vládcu, ktorý priviedol Osmanskú ríšu k najväčšiemu mocenskému, ale aj kultúrnemu rozmachu. Pre obyvateľov dnešného Slovenska to bol človek, ktorý priviedol svoje lúpežné hordy priamo na ich dvory a vystavil ich nepredstaviteľnému utrpeniu. Vláda uctievaného aj obávaného osmanského sultána Sulejmana I. sa začala 21. septembra 1520. Stalo sa tak pred 485 rokmi.

Sulejman sa narodil v roku 1494 v meste Trapezunt na brehu Čierneho mora, kde bol jeho otec, piaty syn vládnuceho sultána, miestodržiteľom. Séria úmrtí v panovníckom rode priviedla na trón najprv jeho otca Selima I. a po jeho smrti i Sulejmana.

Po nástupe na trón pokračoval v stopách svojho otca, ktorý stihol k ríši pripojiť Sýriu, Egypt, Mekku a Medinu a dokončil podrobenie Balkánu. Sulejman osobne viedol 13 veľkých vojenských ťažení. Už rok po prevzatí moci dobyl Belehrad, najdôležitejšiu uhorskú pohraničnú pevnosť, čím si otvoril cestu do krajiny.

V roku 1526 sa vrátil do Uhorska. Pri Moháči zničil vojsko uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Kráľ zomrel na úteku z bojiska a rozdelená krajina bola proti ďalším tureckým útokom prakticky bezbranná. V roku 1541 Sulejman definitívne obsadil Budín. Obsadzovaním ďalších hradov posunul hranice ríše až na dnešné Slovensko.

Medzitým obsadil Bagdad, väčšinu Perzie a Kaukazu, jeho velitelia podrobili Jemen a pobrežie severnej Afriky. Turecké galéry sa stali postrachom Stredozemného mora a pustošili pobrežie Talianska a Španielska.

Sultán však utrpel aj niekoľko porážok. Najvážnejšou bolo, že sa mu v roku 1529 ani pri opakovanom útoku o tri roky neskôr nepodarilo dobyť Viedeň. Rakúski a španielski Habsburgovci sa potom stali hlavnými protivníkmi Turkov.

Pre našich predkov malo zastavenie osmanského postupu v strednej Európe veľmi nepríjemné dôsledky. Na ďalších 150 rokov sa ocitli na frontovej línii. Boli vystavení neustálym nájazdom a drancovaniu nielen zo strany Turkov a ich vazalov krymských Tatárov, ale často aj kresťanských vojsk.

Sulejman zomrel v roku 1566 pri ťažení do Uhorska, keď obliehal hrad Szigetvár na juhu Maďarska. Velitelia sultánovu smrť pred vojakmi zatajili, aby armáda dokončila dobytie hradu.

Po Sulejmanovej smrti a za jeho väčšinou menej schopných nástupcov sa začal pomalý úpadok tureckej moci. Prichádzali ekonomické krízy, štátny aparát ovládla korupcia, v prvom rade však upadala kvalita a disciplína vojska. Dlho neporaziteľná turecká armáda nestačila držať krok s európskym vojenským vývojom a stále viac sa obmedzovala na obranu už dobytých území. Hlavne pre nejednotnosť kresťanov sa však Turci napriek všetkému v Uhorsku udržali ešte viac ako sto rokov po smrti veľkého sultána.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZ Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Spoplatnený obsahRepublika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní