Svätý Václav

Vydané 29. 9. 2005 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
FOTO - ARCHÍV

Nie príliš úspešné knieža sa skôr vďaka tragickej smrti, než životu, ktorý jej predchádzal, stal veľmi úspešným svätcom. Vrahovia vyslaní jeho vládychtivým bratom Boleslavom zabili svätého Václava 28. septembra, v deň, ktorý je dnes slávený ako deň českej štátnosti. Podľa jednej legendy sa tak stalo Roku Pána 929, podľa historikov to bolo až neskôr, v roku 935, pred 1070 rokmi.

Knieža Václav z rodu Přemyslovcov sa ujal vlády okolo roku 907. Jeho moc sa v tom období prakticky obmedzovala na širšie okolie Prahy. Ostatné české kniežatá, ak vôbec uznávali nadvládu Přemyslovcov, tak iba formálne. Podľa tradície bol Václav na svoju dobu veľmi vzdelaným a mierumilovným panovníkom, ktorý podporoval šírenie kresťanstva.

V roku 929 do Čiech vtrhol saský panovník Henrich I., prezývaný Vtáčnik. Už predtým si podrobil tradičného českého spojenca Bavorsko a teraz saské aj bavorské jednotky obľahli Václavovo sídlo, pražské hradisko.

Porazenému Václavovi nezostávalo, než nasledovať bavorský príklad a tiež uznať Henrichovu zvrchovanosť. Zložil mu sľub vernosti a zaviazal sa každoročne platiť pravidelný tribút: 500 hrivien striebra a 120 vykŕmených volov. Výmenou za to si udržal suverenitu v Čechách.

Po tomto ponížení sa Václav snažil aj s pomocou cirkvi upevniť a rozširovať svoju moc na domácej pôde. Popudil si tým mnohých lokálnych vládcov aj zástancov pohanstva. Medzi nespokojencov patril aj jeho mladší a ambiciózny brat Boleslav.

Václavova vražda je dodnes predmetom sporu historikov. Podľa legiend išlo o vopred starostlivo naplánovanú udalosť. Boleslav vylákal Václava na svoje hradisko Starú Boleslav. Členovia jeho družiny napadli knieža cestou na prvú rannú modlitbu, keď ešte Václavovi ľudia vyspávali nočnú hostinu. Sprisahanci prikázali kňazovi, aby zavrel dvere kostola, do ktorého by knieža mohol utiecť.

Václav pri ceste na modlitbu stretol brata, s ktorým sa pohádal. Keď na neho Boleslav vytiahol meč, zachytil mu knieža ruku. Brata dokonca odzbrojil a zvalil na zem. Boleslav si však na pomoc zavolal svojich ľudí, pod údermi ktorých Václav padol s rukou na dverách zamknutého kostola.

Táto verzia však až príliš zodpovedá obvyklým postupom v životopisoch svätcov a požiadavkám na správny spôsob ich skonu. Mnohí historici sa dnes prikláňajú k názoru, že šlo skôr o omyl a nechcený výsledok hádky medzi dvoma bratmi. Boleslavovi ľudia si možno mysleli, že Václav napadol ich pána, a tak ho zabili.

Boleslav, prezývaný občas Ukrutný, sa každopádne pevne chopil príležitosti, ktorá sa mu naskytla. Obsadil Prahu, odstránil Václavových prívržencov a pustil sa do násilného zjednocovania Čiech, ktorému sa brat snažil vyhnúť. Násilím zavádzal kresťanstvo, budoval štátnu správu, zaviedol razenie mincí a rozšíril hranice panstva na časť dnešného Poľska a Slovenska.

Nový štát a cirkev však potrebovali vlastného svätca, ktorý by im zaistil priazeň nebies a Boleslav ním veľmi šikovne urobil brata a člena vládnucej dynastie. Dal slávnostne preniesť bratove ostatky do Prahy, uložil ich do kostola svätého Víta, ktorý Václav založil. Požiadal Rím o bratovu kanonizáciu a doma pestoval jeho kult.

Došlo k paradoxnej situácii: Václav, nie príliš úspešný pozemský panovník sa tak stal patrónom českého národa a mystickým zakladateľom českého štátu. Najčastejšie býva zobrazovaný ako po zuby ozbrojený rytier a ochranca Čiech, ktorý dodnes so svojimi rytiermi drieme v hore Blaník, pripravený prísť národu na pomoc, keď mu bude najhoršie.

Boleslav, ktorý bol so synom Boleslavom II. pravým zakladateľom štátu, vošiel naopak do tradície ako bratovrah a násilník, ktorý bratovo načaté dielo iba dokončil.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní