Swift Jonathan

Vydané 20. 10. 2005 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ
FOTO - ARCHÍV

Deti dodnes čítajú dobrodružstvá Gullivera medzi Liliputánmi a v krajine obrov. Ich rodičia sa smejú s nimi, keď sa dvorania sporia o výšku opätkov a korunný princ krýva, lebo jeden má pre istotu vyšší a druhý nižší. A tak to v tomto cestopise pokračuje na ostrove Laputa aj s jeho skvelými zlepšeniami, aj v krajine Hujhnhnmov, kde sú zvieratá rozumnými bytosťami a ľudia hlúpymi teľcami. Jonathan Swift zosmiešňuje ľudskú hlúposť, strieľa si, preháňa, ironizuje. A hoci išlo o satiru na jeho súčasníkov, aj po takmer 300 rokoch ľudia knihu čítajú a snáď mu aj rozumejú, hoci nevedia, že zradný minister je karikatúrou vtedajšieho premiéra Roberta Walpolea. Od smrti autora Gulliverových ciest uplynulo včera 260 rokov.

Jonathan Swift nebol pri zmysloch niekoľko rokov pred svojou smrťou. Už keď mal 24 rokov, začala sa prejavovať Ménierova choroba (závraty a hluchota). V neľahkej historickej dobe - za 78 rokov jeho života sa na tróne vystriedali traja panovníci - veľa šťastných chvíľ veru neprežil a jeho vstupy do verejného života neboli úspešné. Už keď písal Gullivera, ktorého dokončil v roku 1725, nebolo mu najlepšie. Skvelý mozog na záver života zahalila demencia, ešte predtým však svoj majetok odkázal na stavbu nemocnice pre duševne chorých.

Na sklonku života bol Swift v Dubline známy svojou šľachetnosťou, keď tretinu zo svojich príjmov dával na charitu, ako aj tým, že sa tento Angličan a kňaz anglikánskej cirkvi s takou vervou staval na stranu prevažne katolíckeho Írska, vtedy kolónie ovládanej britskou korunou. Bol to paradox, pretože Írsko rozhodne nebolo jeho vysnívanou krajinou. A ani duchovným sa zrejme Swift nestal z bytostného presvedčenia, cirkevná kariéra nasledovala, až keď sa mu nesplnili politické sny. Ako anglikánsky duchovný sa so svojou voľnomyšlienkárskou povahou cítil slobodnejším.

Gullivera okamžite ľudia hltali a Voltaire sa ho podujal prekladať do francúzštiny, tak sa touto paródiou na vtedy populárne cestopisy nadchol. Swift, ako bolo jeho zvykom, však toto dielo vydal pod pseudonymom Richard Sympson, aby sa vyhol žalobám. Skúsený autor pamfletov vedel pobúriť a takmer vždy sa skrýval za vymyslené mená. Jeho britký a vtipný štýl však nebolo ťažké spoznať. Hoci sa spočiatku prikláňal v politike k whigom, neskôr ich zdrvujúco kritizoval a začas písal aj do časopisu toryov (predchodcov konzervatívcov).

Nápad na Gullivera skrsol v Scriblerovom klube, ktorý Swift zakladal a navštevoval počas častých a dlhých návštev Londýna, kam hocikedy z Írska cestoval. Príbehy vymysleného cestovateľa chceli najprv priatelia z klubu dať dohromady spoločne, ale napokon to zostalo na Swiftovi. To už mal dávno za sebou prvý úspech s voľnomyšlienkárskou Rozprávkou o sude.

Na literatúru sa Swift sústredil, až keď bolo zrejmé, že sa v politike napriek mnohým známostiam a nespornému talentu nepresadí. Robil tajomníka významnému politikovi a diplomatovi Williamovi Templeovi, priateľovi kráľa Viliama III. Na jeho sídle našiel aj životnú lásku Esther, ktorú začal volať Stella. Keď mala osem, začínal ju učiť, neskôr ho sprevádzala celým životom, ale nie je isté, či sa ich partnerstvo vôbec naplnilo. Ak sa aj zosobášili, potom podľa niektorých zdrojov tajne. Tak trochu proti svojej vôli sa dostal do vzťahu aj s Holanďankou urodzeného pôvodu Esther Vanhomrighovou, o čom napísal báseň Cadenus a Vanessa.

Hoci bol kňazom, ustavične komentoval a kritizoval politický a spoločenský život. Čím dlhšie bol v Írsku, tým viac rýpal do Anglicka a stal sa vášnivým obhajcom Írska a jeho práv. V pamflete, napríklad, vyzýval, aby bojkotovali anglický tovar.

Swift akoby si nikde v živote nevedel nájsť miesto. Možno preto, že prežil neradostné detstvo, a určite preto, že sa život jeho i Írska neuberal tak, akoby chcel. Narodil sa ako pohrobok krátko po otcovej smrti v rodine Swiftovcov z Yorku, ktorá žila v írskom Dubline. Vychovávala ho pestúnka v Anglicku, kam ho zobrala krátko po narodení. K matke do Írska sa vrátil, keď mal tri roky a vedel už čítať. A hoci podľa záznamov zo školy v Kilkenny, v Írsku takej vychýrenej, nebol príliš dobrým študentom, dostal tam solídne základy, čo mu neskôr pomohlo stať sa skvelým spisovateľom.

Hlavné správy

Bývalého poslanca parlamentu Gauliedera našli mŕtveho

Príčiny smrti vyšetruje polícia. Pracuje s verziou, že by mohlo ísť o samovraždu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní