ĽUDIA A UDALOSTI
Mussoliniho neúspech pri útoku na Grécko

Vydané 28. 10. 2005 o 0:00 Autor: MARTIN HAGARA
Generál Ioannis Metaxas. FOTO - ARCHÍV

Malo ísť o rýchle víťazné ťaženie, ktoré podporí veľmocenskú prestíž Talianov a oni si zaspomínajú na slávu rímskeho impéria. S odporom Grékov Mussolini príliš nerátal. Diletantsky pripravená operácia sa však skončila talianskym fiaskom. Išlo o prvý výrazný neúspech mocností Osi v 2. svetovej vojne. Situáciu na Balkáne muselo za svojho neschopného spojenca pacifikovať Nemecko. Talianska agresia proti Grécku sa začala 28. októbra 1940, presne pred 65 rokmi.

V druhom roku vojny Benito Mussolini žiarlivo sledoval, ako Nemci úspešne postupujú na všetkých bojiskách. Chcel sa im vyrovnať. Za najbližšiu záujmovú sféru pre Taliansko pokladal Balkán. Pobúrilo ho, keď sa pod nemeckú kontrolu dostalo Rumunsko a jeho strategicky dôležité naftové polia.

Duce sa obával, že by ho Nemci alebo Briti mohli predbehnúť aj v Grécku. Tamojší diktátorský režim na čele s generálom Ioannisom Metaxasom, ktorý mal veľa domácich nepriateľov, nebral príliš vážne. Oficiálne Grécko ubezpečoval, že nemá nepriateľské úmysly, v skutočnosti spriadal plány na inváziu.

Generál Metaxas sa pred vojnou usiloval o spojenectvo s Britániou, tá mu však v duchu svojej politiky appeasementu nechcela dať nijaké záruky. Pre svoje postoje počas 1. svetovej vojny bol známy ako germanofil, a preto sa spoliehal, že Talianov budú držať na uzde aj Nemci.

V polovici roku 1940 začalo Taliansko sústreďovať jednotky v obsadenom Albánsku. Na hraniciach pribúdali rôzne incidenty. Najvážnejším bolo potopenie gréckej vojnovej lode "neznámou" (v skutočnosti talianskou) ponorkou. Krátko pred treťou hodinou ráno 28. októbra odovzdal taliansky vyslanec v Aténach Metaxasovi Mussoliniho ultimátum.

Obsahovalo množstvo ponižujúcich podmienok. Najvážnejšou malo byť umiestnenie talianskych vojsk v Grécku počas trvania konfliktu s Britániou. Metaxas zobral zodpovednosť na seba a bez konzultácie s kráľom povedal nie. Tento postoj považujú Gréci dodnes za jeden z najslávnejších okamihov svojich dejín.

Taliansky útok prišiel o necelé tri hodiny. Na Mussoliniho príkaz prekročili jeho vojaci hranice a z južného Albánska začali postupovať troma smermi do gréckeho vnútrozemia. Hitlera o svojich zámeroch Duce neinformoval. O očakávané víťazstvo sa nechcel s nikým deliť.

Grékov zachvátilo vlastenecké nadšenie, ktoré ich zjednotilo do boja proti okupantom. Viedla ho nielen armáda, ale prakticky všetci obyvatelia. Metaxasa podporovali aj komunisti, ktorí voči nemu inak nijaké sympatie nepociťovali.

Operáciu si Taliani prakticky vôbec nenaplánovali. Išlo o improvizáciu bez akejkoľvek znalosti situácie. Vôbec nerátali s nástrahami horského terénu a nepriaznivým počasím. Talianskym vojakom chýbal akýkoľvek zimný výstroj.

Už 14. novembra prešla grécka armáda do protiofenzívy. Nielen, že oslobodila celé Grécko, ale vojenské operácie preniesla na albánske územie. O niekoľko dní vstúpili grécke jednoty do mesta Korci a Grijokastru a priblížili sa k dôležitému prístavu Vlora. Až v polovici februára sa Talianom podarilo aspoň čiastočne situáciu na bojiskách stabilizovať. Vyčerpaný Metaxas však koncom januára zomrel. Stačila pomerne banálna angína.

Mussolinimu neostávalo nič iné, než požiadať Hitlera o pomoc. Ten musel, či chcel, či nechcel, zasiahnuť. Nešlo len o to zachrániť pošramotenú reputáciu krajín Osi. Nemecký vodca už všetko podriaďoval prípravám útoku na Sovietsky zväz. Ešte pred tým potreboval mať Balkán pod kontrolou. V úzkom kruhu sa Hitler priznal, že hlavným dôvodom balkánskeho ťaženia nebola pomoc Mussolinimu, ale znepokojujúca prítomnosť britského expedičného zboru v Grécku.

Útok proti Juhoslávii a Grécku začali Nemci zo spojeneckého Bulharska 6. apríla 1941. Prelomili obrannú Metaxasovu líniu a krátko nato útočili aj z juhoslovanského Macedónska. Kráľ Juraj II. odišiel do exilu. Už 27. apríla boli Atény obsadené. Grécka kapitulácia bola dohodnutá ešte predtým, 21. apríla, Taliani si však vynútili, že musí byť odovzdaná aj do ich rúk a tak ju podpísali až o dva dni. Územie Grécka si rozdelili Nemci, Bulhari a Taliani, ktorým sa ušla najväčšia časť.

Pred norimberským tribunálom uviedol nemecký poľný maršal Wilhelm Keitel, že zásah v Grécku oneskoril nemeckú inváziu do ZSSR a pričinil sa o jej neúspech. Podľa neho tým rozhodol celú vojnu v neprospech Nemcov.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČudovali sa mu, že fotí Indiánov. Bieli ním opovrhovali, domorodci mu dôverovali

Keby nebolo fotografa Edwarda S. Curtisa, len ťažko by sme dnes hľadali vizuálnu podobu kultúry, ktorá vzápätí zmizla.

ONLINE: Tímy trápia technické problémy, na čele Hamilton s Vettelom

Kvôli finančným problémom vypadla Veľká cena Nemecka aj tím Manor.

Spoplatnený obsahVitajte v Havane, v meste, ktoré si označkoval El Comandante

Kuba láka turistov na nádych pomerne bezpečnej exotiky.

Impulzívnosť a paranoja. Aký by bol život bez spánku?

Prečo je evolučnou výhodou stav, keď človek hodiny bezbranne leží.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní