Toyen

Vydané 10. 11. 2005 o 0:00 Autor: ALEXANDER BALOGH
FOTO - ČTK

V zobrazovaní erotiky nemala Toyen rovnocenného súpera. Toto hodnotenie kunsthistorikov sa týka tridsiatych rokov minulého storočia, keď táto česká výtvarníčka s neobyčajnou odvahou pristupovala k detailným výjavom rozmanitých možností milostného života muža a ženy. Išlo predovšetkým o ilustrácie do súkromnej bibliofilskej Erotickej revue Jindřicha Štyrského a manželského šlabikára Jednadvacet. Originálny a nevídaný prístup Toyen k erotickým témam sa dáva aj do súvisu s jej stotožnením sa so svojím neutrálnym pseudonymom, čo jej umožnilo ponímať sex bez nadraďovania mužského či ženského pohlavia. Treba však zdôrazniť, že erotické ilustrácie, akokoľvek úžasné a prelomové, predstavujú len jednu časť skvelej tvorby tejto najslávnejšej predstaviteľky českej medzivojnovej avantgardy. Od jej smrti včera uplynulo dvadsaťpäť rokov.

V slávnom spolku Devětsil, ktorý v dvadsiatych rokoch združoval osobnosti českého literárneho a výtvarného života, bola jedinou ženou, aj keď to tak podľa mena ani príliš nevyzeralo. Veď Toyen nám aj v dnešnom postmodernom období, keď už len máločo dokáže prekvapiť, znie dosť výnimočne.

Tento nesklonný pseudonym vymyslel pre mladú Mariu Čermínovú údajne Jaroslav Seifert, no význam tohto slova, tak ako aj mnoho iných vecí v jej živote, zostane asi navždy záhadou.

Dokonca ani ten Seifert nie je istý, o vzniku pseudonymu existujú totiž aj ďalšie verzie. Isté je však to, že maliarske, grafické a ilustrátorské diela Toyen už desaťročia predstavujú absolútnu svetovú špičku a ich cena sa na aukciách pohybuje v miliónových číslach.

Mladá umelkyňa, narodená roku 1902 v Prahe, musela byť s novým menom na výsosť spokojná. Bolo rovnako tajomné, ako jej minulosť či rodinné zázemie - témy, o ktorých nikdy nehovorila.

Svojou novou identitou chcela prekročiť hranice vtedajšieho vnímania ženskej roly v spoločnosti. Túžila vyrovnať sa tvorbou mužom - čo sa jej veľmi rýchlo podarilo - a dokonca v mene týchto cieľov akoby aj potláčala svoju ženskú vizáž.

Nakrátko ostrihané vlasy, chlapčenský spôsob obliekania, bezrodý pseudonym i jej verbálne deklarovaný záujem o pekné ženy však nič nezmenili na tom, že nekonformná i plachá, láskavá i provokatívna Toyen nemala núdzu o priazeň mužov. Obdivoval ju spomínaný Seifert, platonicky miloval architekt Bedřich Feuerstein i Vítězslav Nezval, hlásením sa k autorstvu jej pseudonymu si pripisoval dobré body aj Karel Teige.

Ona sa však rýchlo a pevne rozhodla pre Štyrského, s ktorým naraz vstúpili do Devětsilu, no po krátkom čase spolu ohlásili odklon od jeho poetizmu a po očarujúcej návšteve Paríža ohlásili vznik vlastného umeleckého smeru artificializmu. Ten svojím spájaním poézie a výtvarného umenia naznačil ich smerovanie k surrealizmu, ktorého kúzlu zakrátko úplne podľahli a pod priateľským vplyvom jeho duchovného otca André Bretona založili Skupinu surrealistov v Čechách.

Nebola by to však večne tajuplná a rozporná Toyen, aby ich dvadsať rokov trvajúci vzťah priznávala len v rovine kolegiálnej, umeleckej. Prerušila ho až predčasná Štyrského smrť v roku 1942. To už však boli hravé časy umeleckej avantgardy minulosťou. Imaginačný surrealizmus bol pre nacistov (a neskôr aj pre komunistov) neprijateľný a Toyen okrem potláčania umeleckej slobody spoznala aj strach o holý život, keď štyri roky skrývala vo svojej kúpeľni mladého židovského básnika Jindřicha Heislera.

Po vojne veľmi dobre odhadla situáciu a ešte pred februárovým prevratom odišla s druhým mužom svojho života do Paríža, no aj oňho prišla nečakane skoro - tridsaťdeväťročný Heisler zomrel začiatkom roku 1953.

Umelecké uznanie a popularitu v mekke surrealizmu jej však osud nevzal a do ústrania sa stiahla až koncom šesťdesiatych rokov po Bretonovej smrti a následnom rozpustení parížskej surrealistickej skupiny.

Toyen pre povojnové Československo dlhých štyridsať rokov neexistovala a ani proces jej objavovania širším publikom nebude krátky. Zatiaľ je zo svojho rozsiahleho diela v povedomí verejnosti najviac zapísaná najmä erotickými kresbami.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSlovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

Spoplatnený obsahDiabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

Spoplatnený obsahPlavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister povedal, že kritériá boli známe v 2015. Schválené boli o rok neskôr.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní