Bolívar Simón

Vydané 16. 12. 2005 o 0:00 Autor: MIREK TÓDA
FOTO - ARCHÍV

V Latinskej Ameriky vari niet legendárnejšieho revolucionára a vojenského veliteľa. Najmä v západnej hemisfére sú po ňom pomenované ulice, mosty, letiská i univerzity. Po bojovníkovi, ktorý presadzoval nezávislosť od Španielska, je pomenovaná Bolívia aj Bolívarská republika Venezuela a jej mena sa volá - bolívar. El Libertador, ako Simóna Bolívara Hispánci nazývajú, priniesol nezávislosť piatim krajinám: Venezeule, Kolumbii, Ekvádoru, Peru a Bolívii. Na sklonku života však pre svoje diktatórské sklony prišiel o popularitu a len tak-tak unikol atentátu. "Dočerta, ako sa z toho labyrintu dostanem," boli jeho posledné slová. Mýtus latinskoamerického hrdinu je živý aj dnes, 175 rokov potom, ako ho skolila tuberkulóza.

Simón Bolívar sa narodil v júli 1783 v Caracase v rodine bohatých latifundistov. Kreolských rodičov, Španielov narodených v kolóniách, si veľmi neužil. Otec mu zomrel, keď mal tri roky a matka v deviatich rokoch. Vychovávala ho černošská otrokyňa Hypolita.

V osemnástich rokoch, ako bolo zvykom v dobre situovaných rodinách, vyrazil mladý Simón na cestu po Európe. Písal sa rok 1799 a dospievajúci Bolívar si užíval život v európskych metropolách. Temperamentný nízky mladík s čiernymi očami objavil radosť z tanca, divadla a nočného života. Na starom kontinente sa zamiloval do staršieho dievčaťa, ktoré rovnako ako on pochádzalo z Venezuely.

Ich manželstvo už po ôsmich mesiacoch ukončila tragédia. María Teresa Rodríguezová v januári 1803 zomiera na choleru a z Bolívara sa stáva 19-ročný vdovec, ktorý sa už nikdy viac neožení. "Ak nebudeme za jeho večné nevesty považovať Nezávislosť a Revolúciu," dodáva mexický esejista Carlos Fuentes.

Po nešťastí odchádza načerpať energiu znova do Európy. Vo Francúzsku sklamaný samokorunováciou Napoleona nadobudne nechuť k monarchii, stáva sa slobodomurárom. V Ríme získa presvedčenie o svojom životnom poslaní. "Prisahám pri Bohu rodičov, že nedám odpočinúť ani rukám, ani svojej duši, pokiaľ nebudú rozbité okovy, ktoré nás utláčajú z vôle španielskej moci," sľubuje v roku 1805 na Svätom vrchu pred svedkom a svojím poručníkom Simonom Rodríguezom. Po neúspešnom hľadaní spojencov vo Veľkej Británii a návrate cez Atlantik rozbieha boj za rovnoprávnosť a nezávislosť juhoamerických národov.

Netrpezlivý romantik, aristokrat, synáčik z bohatej rodiny dokázal, že je excelentným vojnovým stratégom. Obsadil vojnové pole rozľahlé ako Naoleonova Európa, píše Fuentes. Od Karibiku k Pacifiku až po peruánske náhorné planiny. Po prekročení Ánd v auguste 1819 zaútočí na srdce Kolumbie. Bogota je jeho. Bolívar sa stáva milovaným osloboditeľom.

"Prekročenie cez Andy oslobodeneckou armádou Simóna Bolívaru bola pozoruhodnejšia udalosť ako keď Napoleon či Hanibal prekročil Alpy," píše Paul Johnson. Najvyššie americké pohorie vtedy ešte nebolo zmapované. Bolívar sa spoľahol na indiánskych sprievodcov.

Pomohlo najmä Napoleonovo ťaženie Európou, ktoré Španielsko oslabilo, a navyše bolo bez kráľa. V roku 1819 sa stáva prezidentom Kolumbie, ktorej súčasťou boli štyri súčasné štáty a o dva roky nato aj peruánskym prezidentom.

Čo si však počať s nezávislosťou? V hľadaní odpovede na túto otázku sa mu nedarilo ako na bojovom poli. "Vojna za nezávislosť nepochybne uvoľnila početné a nové spoločenské sily. Nesúrodé a nezrelé, ktoré cítili len veľmi malú potrebu prežívať Bolívarovu úzkosť," píše Fuentes.

Nespokojní boli Indiáni, černosi či mulati bez zastúpenia v ústavnom zhromaždení, ale aj zbohatlíci - bývalí vojenskí velitelia, ktorí získali pozemky za pomoc proti nenávidením Gótom, Španielom. Bolívar sa v roku 1828 vyhlasuje za diktátora a z obáv pred chaosom a anarchiou sa začína strácať v bludisku, o ktorom hovoril na konci života. Sen o federácii štátov Latinskej Ameriky sa rozplynul.

V ten istý rok len vďaka milenke unikne pokusu o atentát. Keď v roku 1830 opúšťal Bogotu, ľudia mu na hlavu vylievali obsah nočníkov. "Poďme, tu nás už nechcú," hovorí vojenskému pobočníkovi.

Príbeh umierajúceho Bolívara počas jeho posledných mesiacov spracoval kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez v románe Generál vo svojom labyrinte. Bolívar sa plaví po rieke Magdaléne a prekvapene konštatuje, ako mu život uniká cez prsty. Až na pár priateľov ostáva osamotený.

"Pre nás je Amerika neovládateľná. Kto slúži revolúcii, naberá vodu košom," nechá si frustrovaný Bolívar vytesať na epitaf. "Čo to je? To som na tom tak zle, že mi tu hovoríte o závete a spovedi? Ako sa z toho labyrintu dostanem?" pýta sa priateľov na trstinovej plantáži San Pedro Alejandrino. O týždeň, 17. decembra 1830 umiera. Mal 47 rokov.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNajskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

Spoplatnený obsahZločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

Spoplatnený obsahKotlebovci bohatli, teraz môžu prísť o milióny

Po vstupe do župy sa im začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Švédsky divoký západ: Utečenci našli domov v zábavnom parku

Pozrite si druhé pokračovanie dokumentu o nezvyčajnom tábore.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní