Prví gastarbeitri v Nemecku

Vydané 20. 12. 2005 o 0:00 Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ
FOTO - ARCHÍV

Na začiatku 50. rokov ich na železničných staniciach vítalo nadšenie a potlesk. To ich v Nemecku pracovali státisíce a k hospodárskemu zázraku krajiny prispievali často viac ako samotní Nemci. Dnes ich je sedem miliónov a začiatkom 90. rokoch im pravicoví extrémisti začali podpaľovať domy. Krajina, ktorú pomohli vybudovať, nevie, čo s nimi. Prví gastarbeitri prišli do Nemecka pred 50 rokmi. Vtedy podpísalo Nemecko s Talianskom prvú dohodu o ich zamestnávaní. Bolo to 20. decembra 1955 v Ríme.

Taliani neboli prví náhodou. Už v roku 1891 ich v Mníchove pracovali tisícky, cez druhú svetovú vojnu pomáhali s požehnaním Mussoliniho v hitlerovskom poľnohospodárstve, aby sa ku koncu vojny stali zo zahraničných robotníkov nútene nasadení. Na konci vojny ich už v Nemecku pracovalo takmer 100-tisíc.

Prvou oficiálnou dohodou o zamestnávaní gastarbeitrov sa len zlegalizovala prax. Z dohody mali prospech obe strany: taliansky juh mal vysokú nezamestnanosť a svojim ľuďom mohol ponúknuť len chudobu a hlad. V Nemecku sa naopak stavalo vo veľkom, ale krajina nemala dostatok vlastných síl. Preto potrebovala Talianov. Tí mali v Nemecku dobrú povesť a prvých päť rokov po dohode boli jedinými gastarbeitrami v krajine. Boli uznávanými umeleckými remeselníkmi, dobrými staviteľmi a odborníkmi na módu.

Plánované sťahovanie národov sa začalo začiatkom roka 1956. Prví Taliani sa najprv museli hlásiť vo Verone, kde ich prezreli lekári. Potom ich v zle zariadených vlakoch poslali do Nemecka. Po niekoľkých dňoch namáhavého cestovania uvidela väčšina z nich ako prvú mníchovskú železničnú stanicu. Na stanici si ich prevzali zamestnávatelia. Za každú silu zaplatili štátu 50 mariek. Najatých robotníkov potom ubytovali v barakoch, kde často spali piati muži v jednej izbe.

Robili ťažkú, namáhavú prácu ako nevyučení robotníci a robili veľa. Postavili automobilku BMW, metro, olympijský štadión a celé mestá. Na hrubý domáci produkt prispievali viac ako ich nemeckí kolegovia. Mníchovčan prispel podľa štatistík k HDP 14-tisíc markami ročne, cudzinec 21-tisíc.

V nasledujúcich rokoch prišlo do Nemecka 2,3 milióna gastarbeitrov. Od roku 1960 sa k Talianom pridali Španieli a Gréci, v roku 1961 Turci, o tri roky neskôr Portugalci a od roku 1968 prichádzali ľudia z bývalej Juhoslávie.

To ešte boli cudzinci v Nemecku vítaní. V roku 1963 o nich nemecké noviny písali: "Rozhodli sa pracovať u nás a my si usilovných ľudí vážime. Nemecko im ponúka srdečné privítanie a uisťuje ich, že sa môžu na našu pohostinnosť spoľahnúť."

Keď na kolínske nádražie prišiel miliónty gastarbeiter, bola to veľká sláva. Písal sa rok 1964 a stal sa ním Portugalec Armando Rodriquez. Na stanici Kolín-Deutz dostal od svojich hostiteľov dokonca moped. Reportér rozhlasu vtedy naživo informoval: "A už sme Armanda Rodriqueza našli. Prichádza cez koľaje k nám, za potlesku okolostojacich, aby si prebral ocenenie miliónteho gastarbeitra."

V prvých rokoch šlo hlavne o to, aby cudzinci dobre zapadli v podnikoch, kde pracovali a boli právne zaistení. Neskôr pribudli problémy s ich rodinami, aby sa začlenili do spoločnosti, aby deti gastarbeitrov mohli chodiť do školy a neskôr začať pracovať. To sa už zväčša netýkalo Talianov. Tí mali domov blízko a spomedzi cudzincov sa po rokoch najčastejšie vracali späť do vlasti. Turci boli iní. Nechodili v nedeľu do kostola a väčšinou ostávali v Nemecku natrvalo, keďže doma nemali žiadnu perspektívu. Ich deti vyštudovali nemecké školy a zamestnali sa.

Dnes predstavujú Turci najväčšiu skupinu gastarbeitrov. Druhí sú obyvatelia bývalej Juhoslávie a až tretí Taliani.

Keď od polovice 70. rokov začala v Nemecku rásť nezamestnanosť, stali sa pre Nemcov cudzinci príčinou všetkého zlého. Väčšina sa začala od nich odvracať a cudzinci sa ešte viac uzavreli do seba. Hlavne v miestach s vysokou koncentráciou priemyslu žili celé štvrte cudzincov, ktorí ani po rokoch nevedeli po nemecky. Stali sa terčom pravicových radikálov a nadšenie vystriedala nenávisť a útoky na ubytovne cudzincov v Solingene či v Rostocku začiatkom 90. rokoch. Nemeckým politikom trvalo dlhšie, než našli odpoveď a umožnili gastarbeitrom jednoduchšie získať nemecké štátne občianstvo. A hoci patrí pizza, gyros a kebab neodmysliteľne k Nemecku, Nemci ešte gastarbeitrov nestrávili. Ani po 50 rokoch.

Hlavné správy

Polícia zasahuje u kotlebovcov, prehľadáva Mizíkovu kanceláriu

Polícia preveruje u poslanca Mizíka skutočnosti súvisiace s extrémizmom.

Spoplatnený obsahPrečo Slováci nechcú prísť na MS? Na vine nie sú hráči, tvrdí Staňa

Hokejová reprezentácia nemá pred majstrovstvami sveta ani jedného hráča z NHL.

Bašternákov majetok nie je podozrivý, rozhodla prokuratúra

Spis vrátili finančnej polícii, majetok zatiaľ nebudú preverovať.

Spoplatnený obsahPopulisti sú ďaleko od porážky. Francúzsku hrozí katastrofa

Macron stále nemá víťazstvo vo voľbách isté.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní