 FOTO - ARCHÍV |
Je malý, mlsný, hlúpučký a ukrutne slávny. Zo všetkého najradšej pchá ňufák do pohárov s medom. Volá sa macko Pú a jeho darebácke kúsky dali dokonca podnet na vznik súťaže v hádzaní klátikom z mosta do rieky, čo je činnosť, ktorej sa Pú rovnako s obľubou oddáva. A to už 80 rokov, lebo prvú poviedku o ňom vytlačili 24. decembra 1925 v denníku London Evening News. Mala pekný popisný názov: Prvá kapitola, v ktorej sa Pú stretne so včelami a rozprávanie sa začína.
Nasledujúci rok už vyšla v knižnej podobe spolu s ďalšími deviatimi príbehmi pod názvom Macko Pú. Dva roky potom pribudlo Púovo zátišie a potom tieto tituly začali vychádzať spoločne. Mali obrovský úspech a medvedíkove dobrodružstvá sa stali takými populárnymi, že ich autor, britský spisovateľ Alan Alexander Milne napísal o Púovi ďalšie knihy a básne. Boli preložené do viac ako 40 jazykov.
Preslávili sa aj Púovi kamaráti - nezbedný tiger, ustrašené prasiatko a flegmatický somárik Ijáčik. A, samozrejme, aj Kryštofík Robin, priateľ všetkých zvieratiek v Stokorcovom lese. Zdá sa však, že jeho dni sú zrátané, aspoň pre budúcu animovanú sériu štúdia Disney. To sa vraj rozhodlo vniesť do príbehu o Púovi svieži vietor v podobe novej medvedíkovej kamarátky - rozbláznenej divošky doteraz bez mena.
"Tu ide zo schodov za Kryštofíkom Robinom Michal Medveď hlavou napred, bum, bum, bum." Tak sa začína rozprávanie o Púovi, ktorý bol zo všetkého najskôr len obyčajným plyšovým medvedíkom, ktorého dal spisovateľ Milne svojmu synovi Christopherovi - Kryštofíkovi k narodeninám. K medveďovi s malým rozumom časom pribudol somárik Ijáčik, prasiatko, klokaník a pruhovaný tiger. Sova a zajačik mali svoj pôvod vo zvieratkách, ktoré žili neďaleko Christopherovho domu. Príbehy o malom Púovi mu otec rozprával pred spaním.
Púove bláznovstvá sa odohrávajú v Ashdownskom lese v Sussexe na juhu Anglicka, kde mala Milneho rodina dom. A práve do Ashdownského lesa smerujú dodnes Púovi fanúšikovia. Chodia hlavne k Púovmu mostu, z ktorého hádžu do vody prútiky a pozerajú sa, ako ich prúd unáša - tak ako to robil Pú s Kryštofíkom Robinom.
Hra vraj medvedíkovi napadla, keď jedného slnečného dňa kráčal po lese s prútikom v labke, nedával pozor, zakopol na mostíku cez potok a prútik mu spadol do vody. Púa to veľmi pobavilo, keď sa klátik zápoliaci s prúdom vynoril na druhej strane mosta. Medvedík zavolal svojich priateľov a súťažili, koho prútik vypláva ako prvý.
Z tejto činnosti sa časom vyvinuli majstrovstvá klátika macka Pú, na ktorom sa každý rok schádza niekoľko sto ľudí. Vyhráva ten, koho prútik podpláva v rekordnom čase most a pretne predstavovanú cieľovú pásku.
Pú v pôvodnej plyšovej podobe sa stal skoro predmetom britsko-amerického sporu. Dodnes totiž odpočíva so svojimi priateľmi v sklenenej vitríne newyorskej verejnej knižnice. A Británia ho chcela získať späť. "Prednedávnom som ich tam videla a vyzerajú veľmi nešťastne," posťažovala sa svojho času Gwyneth Dunwoodyovyová, poslankyňa britského Parlamentu za Labouristickú stranu. "Nie je pochýb, že od svojho pobytu v Stokorcovom lese sa nikde necítili pohodlnejšie," dušovala sa v reakcii hovorkyňa knižnice Nancy Donnerová. A medvedík zostal, kde bol.
Pú je tiež najbohatšou rozprávkovou postavou. Ročne vynáša 5,9 miliardy dolárov, čo je viac ako Mickey Mouse či Harry Potter. Spor o výnosy z používania tejto postavičky pretrváva už 14 rokov. V roku 1930 Milne predal práva na Púa Stephenovi Slesingerovi. Slesingerova firma sa neskôr dohodla s Waltom Disneym a ponechala mu práva na komerčné využitie postavičky s tým, že dostávala časť výnosov. Dohody však nerátali s prudkým rozvojom techniky, a tak neboli celkom vyriešené práva na video, DVD a počítačové hry. Firma Slesinger preto na súde požadovala milióny dolárov aj z nich. Vlani v apríli však súd rozhodol, že Walt Disney je v práve.
Autor: JITKA BOJANOVSKÁ, čtk
