Franklin Benjamin

Vydané 17. 1. 2006 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ






FOTO - ARCHÍV


Benjamin Franklin určil charakter Ameriky. Ako prezident, diplomat, vynálezca, spisovateľ, podnikateľ, zakladateľ občianskych a diskusných spolkov, knižníc, nemocnice, vydavateľ, humorista, požiarnik. Texty, na ktorých sa podieľal, hovoria o iskrivom intelekte: "Každá ryba a návšteva po troch dňoch začínajú smrdieť," napísal v jednom zo svojich almanachov a príslovie rýchlo zľudovelo. Veľký pre americkú históriu sa stal tým, že stál pri zrode Deklarácie nezávislosti a texte ústavy. Génius, ktorý využil život bezo zvyšku dostal od historikov prezývku Prvý Američan. Od jeho narodenia dnes uplynie 300 rokov.


Franklin sa narodil v roku 1706 do vzrušujúcej doby, keď sa rozhodovalo, či a aké Spojené štáty vzniknú. S jeho talentom a energiou by však prežil vzrušujúci život v akomkoľvek historickom období. Nie je náhoda, že sa stal už za svojho života zrejme prvou americkou celebritou známou vo svete. Veľa cestoval, cez Atlantik sa preplavil osemkrát a navštívil desať krajín, čo bolo na 18. storočie nesmierne veľa.


Jeho veľmi americký príbeh sa začína v Bostone, v chudobnej rodine výrobcu sviečok, ktorá na svet priviedla 17 detí. Do školy chodil len dva roky, ale sám sa vzdelával celý život. Franklin je typickým "selfamademanom", ktorý začína z ničoho a zostáva po ňom mnoho. Fascinovalo ho takmer všetko.


V roku 1730 si otvoril vydavateľstvo a začal tlačiť Pennsylvania Gazette, denník, ktorý dal základ modernej novinárčine už tým, že v ňom vychádzali protichodné názory. Tri roky predtým založil diskusný klub Junto, kde sa schádzali ľudia z rôznych prostredí so spoločnou túžbou deliť sa o názory. Práve prostredníctvom týchto diskusií a denníka sa Franklinovi, vtedy už verejne známej osobe, podarilo presadiť niekoľko dôležitých návrhov.


Napríklad verejnej nemocnice, na ktorú nebolo dosť peňazí, čo sa verejnými zbierkami zmenilo, alebo dobrovoľných požiarnych zborov, ktoré dokázal vo Philadelphii zorganizovať a premeniť na efektívne organizácie. Tam kdesi ležia základy občianskych spolkov, v Spojených štátoch takých rozšírených. Neskôr sa Franklin podieľal aj na založení prvej poisťovne.


Veda a vynálezy to je ďalšia oblasť, v ktorej vynikal, až do éry Edisona ho považovali za najväčšieho vynálezcu. Venoval sa najmä elektrine. Viac ako teória ho vždy zaujímalo praktické využitie. Najviac ho preslávil bleskozvod, bifokálne okuliare a sklenená harmonika. Na svojich vynálezoch odmietal zarábať a išlo mu o to, aby sa dostali k čo najširšiemu okruhu ľudí. To Franklina vystihuje, službu spoločnosti považoval za svoju povinnosť.


Otroctvo bolo v kolonialistickej Amerike 18. storočia samozrejmosťou. Spočiatku to tak bral aj Franklin, ktorý mal dvoch černošských sluhov. Otroci boli pohonnou silou hospodárskeho rastu. Postupne však menil názor, v liste z roku 1763 anglickému priateľovi píše, že navštívil školu, kde sa presvedčil, že malí černošskí žiaci majú rovnaké schopnosti a nadanie ako biele deti. Po návrate z Francúzska v roku 1785 sa otvorene postavil proti otrokárstvu a svojim dvom otrokom daroval slobodu.


Práve jeho pobyt vo Francúzsku bol mimoriadne dôležitý pre vznik Spojených štátov. Prichádzal tam so skúsenosťou z Londýna, kde oboznámil Európu (starý svet) s novým svetom za Atlantikom. Franklin od roku 1776 v parížskych salónoch ako americký minister zabezpečil finančnú a vojenskú pomoc pre Američanov, ktorí už v tom čase bojovali s Britmi svoju vojnu o nezávislosť.


Ako jediný zo zakladateľov Spojených štátov sa podpísal pod tri najdôležitejšie dokumenty: Deklaráciu nezávislosti (1776), Parížsku zmluvu (1783) a ústavu (1787). Hoci už zoslabnutý, dokázal presadiť "veľký kompromis", keď sa zdalo, že zástupcovia veľkých a malých štátov sa nedohodnú na zastúpení v Kongrese a Senáte. V zapálenom vystúpení všetkých delegátov vyzval, aby ústavu podporili podpisom. Priznal, že nie je dokonalá, ale zrejme najlepšia, akú môžu dosiahnuť.


Zomrel v roku 1790 v úctyhodnom veku 84 rokov. Zostala po ňom Amerika, dcéra, niekoľko nemanželských detí, skvelé vynálezy, autobiografia a jeho prezidentský plat, ktorý si celý odkladal.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahO zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

Spoplatnený obsahPostavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti.

Spoplatnený obsahFico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní