Loď Dreadnought

Vydané 10. 2. 2006 o 0:00 Autor: PETER MORVAY
FOTO

Postavili ju v nádeji, že ukončí morské preteky v zbrojení. Bola o toľko väčšia, silnejšia a rýchlejšia ako jej predchodkyne, že sprvu nemala súpera. Obrovské flotily budované dovtedy za neuveriteľné peniaze po jej dokončení cez noc beznádejne zastarali a išli do šrotu. Prvú modernú bitevnú loď pokrstili menom Dreadnought (Neohrozený) v britskom prístave Portsmouth 10. februára 1906, pred sto rokmi.

Minimálne od víťazstiev admirála Nelsona mátala v hlavách jeho nasledovníkov myšlienka rozhodujúcej námornej bitky, ktorá by im zničením nepriateľskej flotily zaistila nadvládu nad oceánmi. Aby sa na ňu pripravili, stavali lode s čo najsilnejším delostrelectvom a časom aj s najhrubším pancierom. Keďže tento typ plavidiel vznikol špeciálne preto, aby vybojovali onu rozhodujúcu bitku, nazývajú ich bitevné lode. (Označenie bojové lode, ktoré sa pre ne objavuje v slovenčine, je nezmysel. Bojové lode sú všetky lode určené na boj, od lietadlových po malé torpédové člny.)

Problémom bitevných lodí pred rokom 1906 bola príliš rôznorodá výzbroj. Niesli maximálne štyri delá najväčšieho kalibru a rad menších. Málo veľkých diel znamenalo malú pravdepodobnosť zásahu protivníka v súbojoch odohrávajúcich sa na stále väčšie vzdialenosti. Najmä, ak sa na mori nevypočítateľne nepohybuje iba cieľ, ale vďaka vlnám aj samotné delo.

Vtedajší šéf kráľovského loďstva John Fischer podporoval nové nápady. Británia už dve storočia ovládala moria, neustále sa však našli takí, ktorí jej nadvládu ohrozovali. V tomto prípade cisárske Nemecko, ktoré aj na mori urputne zbrojilo.

Fischer prikázal postaviť novú loď podľa hesla "všetky delá veľké". Dreadnought mal desať diel kalibru 30,5 centimetra v dvojhlavňových otočných vežiach. Väčšina ich bola rozmiestnená po osi lode, mohli strieľať na obe strany. Ich paľbu riadili z jedného centra. Prevratný bol aj pohon lode, piestové parné stroje prvý raz na veľkej lodi nahradili parné turbíny.

Fischer dúfal, že bude mať Dreadnought taký odstrašujúci účinok, že Nemci ďalší súboj jednoducho vzdajú. Bol natoľko prevratný, že sa jeho meno stalo synonymom všetkých bitevníkov. Lode pred ním nazývali preddreadnoughtmi, najväčšie lode tejto kategórie superdreadnoughtmi.

Nádeje, ktoré do neho vkladali, však Dreadnought, rovnako ako žiadna zbraň v dejinách nesplnil. Neukončil preteky v zbrojení, práve naopak. Každý štát, ak si to mohol dovoliť, okamžite začal stavať dreadnoughty. Briti sami rozhodli, že za každý nový nemecký dreadnought postavia dva vlastné, ešte väčšie.

Sám Dreadnought v tejto súťaži rýchlo zastaral a počas prvej svetovej vojny zaznamenal jediný úspech. Potopil nemeckú ponorku, nie však svojimi delami, ale tým, že do nej narazil. Rozobrali ho v roku 1923.

Sklamali aj jeho nasledovníci. Nikdy nevybojovali žiadnu rozhodujúcu bitku. Počas prvej svetovej vojny preto, lebo sa nemecké námorníctvo na takúto bitku neodhodlalo. A v druhej svetovej vojne už dreadnoughty ako hlavnú údernú zbraň loďstiev nahradili lietadlové lode.

Osud bitevných lodí symbolizuje koniec dvoch najväčších, aké kedy postavili. Japonské kolosy Jamato a Musaši mali plný výtlak 72-tisíc ton (trojnásobok Dreadnoughtu) a boli dlhé 263 metrov. Boli najväčšími vojenskými loďami až do nástupu generácie obrích amerických lietadlových lodí v 60. rokoch. Každá niesla deväť diel kalibru 46 cm, ktoré posielali náboje s hmotnosťou 1,5 tony na vzdialenosť 42 kilometrov. Nikdy tieto delá poriadne nepoužili. Obe potopili lietadlá z lietadlových lodí vzdialených stovky kilometrov, ktoré samy nemohli nijak ohroziť.

Poslednými dreadnoughtmi v aktívnej službe boli štyri americké lode triedy Iowa dokončené na konci druhej svetovej vojny. Počas studenej vojny ich striedavo vyraďovali a opäť reaktivovali, aby slúžili na ostreľovanie pobrežia. Počas modernizácie v osemdesiatych rokoch časť ich diel nahradili strely Tomahawk. Zapojili sa do kórejskej, vietnamskej vojny aj do prvej vojny v zálive. Posledná z nich Iowa sa na mori plavila posledný raz v roku 2001. Doplávala do San Franciska, kde ju zakonzervovali. Nepočíta sa s tým, že by ešte nastúpila do služby.

V utorok - baletka Anna Pavlová

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAnarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Spoplatnený obsahAk veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

Spoplatnený obsahZázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní