Grimm, Wilhelm

Vydané 23. 2. 2006 o 0:00 Autor: JANA HOFFSTÄDTEROVÁ
FOTO - ARCHÍV

Meno Wilhelma Grimma sa neodmysliteľne spája s jeho bratom Jacobom, a samozrejme s rozprávkami. Wilhelm Grimm bol aj lingvista a literárny vedec, nielen rozprávkar. Spoluzakladateľ germanistiky a tvorca nemeckého slovníka. Narodil sa 24. februára pred 220 rokmi v nemeckom meste Hanau.

Wilhelm bol mladším z bratov spriaznených po celý život. Boli ako dvojičky. Aj keď sa Wilhelm oženil, bývali stále spolu aj s Wilhelmovou manželkou Dorotheou. Na obrázkoch sú väčšinou znázornení spolu a nie vždy je celkom jasné, kto je Wilhelm a kto Jacob.

Wilhelm bol na rozdiel od staršieho brata urastený muž s mäkkými črtami tváre, veľmi spoločenský a mal rád všetky druhy umenia. Vyštudoval právo na Univerzite v Marburgu, ale zdravotné problémy mu zabránili zohnať si prácu. Trpel astmou a mal choré srdce. Podrobil sa preto liečeniu u známeho lekára v Halle. Jedine v tomto čase žili bratia Grimmovci oddelene.

Rozprávky, začali zbierať od roku 1806. Popritom sa venovali skúmaniu historického vývoja nemeckej literatúry. Zháňali najrôznejšie listiny, študovali báje, legendy, a tiež básne. Neskôr štúdium literatúry rozšírili o inojazyčnú tvorbu. V roku 1811 Wilhelm vydal knižku Starodánske piesne, balady a rozprávky. Grimmovci položili základy novej literárnej vedy.

Wilhelm Grimm začal publikovať mladý, prvé práce o rytierskych milostných spevoch uverejňoval v odborných časopisoch. Prvé Rozprávky bratov Grimmovcov vyšli v roku 1812 na Vianoce. Druhé vydanie z roku 1815 sa výrazne líšilo. Niektoré rozprávky pribudli, iné škrtli a vyše polovicu prepísali. Údajne mali pohoršujúci erotický podtón. Zbierka bájí a povestí už taký úspech ako rozprávky nezaznamenala.

Pre literárnu obec aj Wilhelma je významné dielo Nemecká rytierska povesť. Nebola to len zbierka povestí od 6. do 16. storočia. Dielo je rozšírené o historické poznatky a ich umelecké spracovanie.

Bratia Grimmovci žili v Kasseli. Dve desaťročia tam publikovali vďaka podpore ich veľkodušných priateľov. Pracovali v knižnici, jeden ako hlavný knihovník a druhý ako zástupca. Popritom sa venovali literárnemu bádaniu. Za výskum im univerzita v Marburgu udelila čestný doktorát. Jacob v tomto období napísal Nemeckú gramatiku, v ktorej sa venoval tvorbe slova a hlások a prvýkrát použil výraz indogermánske jazyky. Písal o vývoji jazyka a zákonitostiach o striedaní hlások. Wilhelm medzičasom vydal niekoľko kníh o epických hrdinských piesňach.

Bratia žili spolu v staromládeneckej domácnosti. Odkedy zomrela ich najštedrejšia mecenáška, kňažná z Hessenu, Grimmovci sa museli uskromniť. Niekoľkokrát sa sťahovali do lacnejšieho podnájmu. Situácia sa zlepšila až v roku 1825, keď sa Wilhelm oženil a narodili sa mu deti. V tom čase tiež veľa cestovali po krajine. Presťahovali sa do Göttingenu, kde obaja pôsobili ako profesori a Wilhelm pracoval ako knihovník.

V roku 1837 vyšlo tretie vydanie rozprávok, na ktorom Wilhelm pracoval prakticky sám. O rok neskôr bratia začali pracovať na Nemeckom slovníku. Grimmovci sa angažovali aj na politickom poli. Vydávali publicistické a politické príspevky, spolupodieľali sa na tvorbe základov ľudských práv, boli zástancami zjednotenia rozdrobeného Nemecka. Podpísali protest proti zrušeniu ústavy v hannoverskom kráľovstve, za čo ich prepustili z funkcií. Jacoba, ktorý pôsobil ako poslanec vo Frankfurtskom národnom zhromaždení, dokonca vykázali z krajiny.

Tri roky žili v exile v Kasseli, potom ich pruský princ, neskôr cisár Wilhelm I., pozval do Berlína, kde sa usadili a ďalej pracovali na Nemeckom slovníku, ktorého prvé vydanie vyšlo v roku 1854. Wilhelm až do konca života pracoval ako profesor na Humboldtovej univerzite. Bratia zostali spolu aj po smrti, ležia na cintoríne v Berlíne.

Hlavné správy

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní