Pavlov, Ivan Petrovič

Vydané 28. 2. 2006 o 0:00 Autor: PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum
FOTO - ČTK

Jeho meno si spájajú ľudia hlavne so slintajúcimi psami. O Ivanovi Petrovičovi Pavlovovi sa okrem toho, že to bol nejaký pojašený ruský vedec, veľa nevie. Školské osnovy sa obmedzujú na konštatovanie, že tento významný fyziológ objavil podmienený reflex a v roku 1904 získal Nobelovu cenu. Sovietske komunistické školstvo i jeho donedávna socialistická odnož ho prezentovali ako odosobneného génia, vedca slúžiaceho sovietskej vlasti a neúnavného experimentátora, ktorý zistil, že keď po zazvonení dá psovi maškrtu, za niekoľko dní bude pes reagovať na rovnaký zvuk slintaním i bez maškrty. Ako to znie banálne. A pritom tomuto jednoduchému zisteniu zasvätil Pavlov podstatnú časť svojho života. Zomrel pred 70 rokmi - 27. februára 1936.

Pavlov sa narodil v dobrý čas. Technický, vedecký a intelektuálny vzostup Ruska, ktorým je charakterizovaný začiatok 20. storočia, ho stretol ešte v čase značných duševných síl. Mal okolo 50 rokov, keď bolo Rusko tretím najväčším vydavateľom kníh na svete, na desiatich univerzitách pôsobilo asi 450 riadnych profesorov a ruská veda sa pýšila menami ako Mendelejev, Sečenov a Pavlov.

Na druhej strane to bolo tiež politicky nepokojné až revolučné obdobie. Pavlov však bádal bez ohľadu na vojny, vzbury a represie. Nebol politickým ignorantom a do seba zahľadeným čudákom, ale i keď revolúciu boľševikov v roku 1917 odsúdil, nakoniec boľševikom slúžil.

Jeho protesty proti novému režimu sa prejavovali najskôr nosením cárskych vyznamenaní na chlopni a pravidelnými návštevami bohoslužieb, neskôr veľmi otvorenými listami komunistickému vedeniu. "Žijeme v čase teroru a represií," napísal komunistickej vláde. Kohokoľvek iného by za to postavili pred popravnú čatu. Pavlov bol však pricenným materiálom.

V roku 1920 uvažoval o emigrácii - Švédi a Briti mu ponúkali kráľovské podmienky na prácu, ale Lenin ho nepustil. Naopak, prikázal, aby bol finančne zaistený z rozpočtu štátu a mal všetky podmienky na bádanie vrátane nového auta. Ku koncu života bol Pavlov už voči sovietskemu režimu celkom lojálny a hovoril, že sa predsa len mnohé zlepšilo.

Pavlov bol z nábožensky silne založenej rodiny. Jeho otec ani na chvíľu nepochyboval, že z Ivana bude kňaz. A skoro sa to stalo. Začal študovať na Rjazanskom duchovnom seminári, ale nad štúdiom Biblie stále častejšie sníval o vedeckej kariére, či premýšľal o fungovaní mozgu a fyziológii trávenia.

V roku 1870 vymenil kazateľňu za matematiku, fyziku, chirurgiu. Začal študovať na petrohradskej univerzite s takou intenzitou, že za päť rokov bol kandidátom vied, za ďalších šesť doktorom, a za svoju prevratnú prácu v oblasti medicíny získal v roku 1904 Nobelovu cenu (neskôr mu ju boľševici odobrali a znárodnili).

Jeho prvou študentskou prácou bolo štúdium nervov pľúc žaby, ale preslávil sa až objavmi v oblasti trávenia, snov i hypnózy, podmienených reflexov a ich vzťahu s fungovaním s mozgovou kôrou, a predovšetkým existenciou prvej a druhej signálnej nervovej sústavy.

V jedinom inštitúte na výskum vyššej nervovej sústavy na svete, ktorý sa nachádzal neďaleko Petrohradu, vybudoval slávnu "vežu mlčania" - špeciálny objekt, v ktorom bolo možné držať pokusné zviera v totálnej izolácii od vonkajšieho sveta. Ochrancovia zvierat by ho dnes asi ukameňovali, lebo dôkazy si obstarával veľmi radikálnym spôsobom. Urobil napríklad psovi vývod zo žalúdka tak, aby mohol sledovať trávenie a skúmať svoje obľúbené žalúdočné šťavy na živom zvierati.

Pavlov sa síce stihol už v roku 1881 oženiť so svojou priateľkou a dcérou cárskeho vojenského lekára Serafínou Vasiljevnou, ale rodine priveľa času nevenoval. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že prvý potrat manželky vyvolal nechcene on sám. Nevšimol si, že je tehotná, a chodil tak rýchlo, že Serafína za ním musela doslova bežať. Ďalší syn zomrel počas letného odpočinku, na ktorý sa utiahol vtedy ešte nemajetný Pavlov investujúci všetky prostriedky do výskumu a nákupu psov, opíc a králikov na pokusy. Nakoniec úspešne vychoval troch synov a jednu dcéru.

Pavlov bol štúdiom mozgu taký posadnutý, že sa tesne pred smrťou stal sám sebe objektom výskumu. Určil si diagnózu a predpovedal rýchly koniec. Pitva neskôr potvrdila, že opuch mozgovej kôry bol správnym odhadom, ale bezprostrednou príčinou smrti bola pneumónia.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠtátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

Spoplatnený obsahČo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

Spoplatnený obsahPSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní