 FOTO - ARCHÍV |
Keď sa ten deň führer sprevádzaný niekoľkými viditeľne nervóznymi generálmi zjavil pred narýchlo zvolaným ríšskym snemom, prítomní poslanci nevedeli, čo sa deje. Po oznámení, že nemecké divízie práve začali obsadzovať demilitarizovanú zónu v Porýní, však prepukli v nadšený jasot. Hitler, aby upokojil západných susedov, vo svojom prejave zdôraznil, že si Nemecko nenárokuje žiadne územie v Európe, a že nemá záujem narušiť mier. Práve však urobil najvážnejší krok na ceste k novej svetovej vojne. Stalo sa tak 7. marca 1936, pred 70 rokmi.
Hitler vstupom do Porýnia veľmi riskoval. Porušil tým všetky platné zmluvy a urobil tak aj napriek tomu, že nemecká armáda ešte nebola na boj pripravená. Nemecké jednotky vstupujúce do Porýnia boli slabo vyzbrojené a chýbala im munícia. Aj preto nariadil, aby sa v prípade stretnutia s francúzskym vojskom urýchlene stiahli.
Neskôr tvrdil, že prežíval najhorších 48 hodín vo svojom živote: "Nikdy som nemal taký strach ako za porýnskej akcie. Ak by to Francúzi mysleli vážne, utrpel by som najväčšiu politickú porážku."
Podľa Versaillskej mierovej zmluvy po skončení prvej svetovej vojny bolo porýnske pásmo v šírke 50 kilometrov demilitarizované. Nemecko malo na území naďalej politický vplyv, nesmeli naň však vstupovať jeho vojenské oddiely. Francúzska diplomacia sa týmto opatrením snažila zabezpečiť svoje východné hranice a zabrániť neočakávanému vojenskému prepadu.
Potom, ako sa nemeckým kancelárom stal Adolf Hitler, obavy ešte vzrástli a nasledujúce udalosti ukázali ich oprávnenosť. Systematickú revíziu povojnového usporiadania, znamenajúcu postupné porušovanie rôznych ustanovení mierovej zmluvy, začal Hitler obnovením brannej povinnosti v Nemecku v marci 1935. Obavy z britskej a francúzskej reakcie, panujúce vo vedení nemeckej armády, rozptýlil zhovievavý postoj Londýna. Ten namiesto protiakcie s Nemeckom podpísal námornú dohodu, ktorá nacistom, taktiež v rozpore s mierovou zmluvou, umožnila budovať silné vojenské loďstvo a ponorkovú flotilu.
Prvý úspech pozdvihol Hitlerovo sebavedomie. Pred ríšskym snemom síce vystúpil s 13-bodovým mierovým programom, v ktorom okrem iného stálo, že Nemecko rešpektuje ostatné stanovy Versaillskej zmluvy vrátane demilitarizácie Porýnia, ani nie za rok však dokázal, že išlo o prázdne slová.
Prípravy na remilitarizáciu Porýnia vrcholili v prvých týždňoch roku 1936. Politická aj vojenská elita sa zhodli na prospešnosti tohto kroku, spory sa týkali len jeho realizácie. Kým generálny štáb požadoval predovšetkým diplomatickú aktivitu a len v krajnom prípade pripúšťal možnosť priameho obsadenia, Hitler bol už rozhodnutý uskutočniť vojenský pochod do Porýnia.
Akciu načasoval na sobotu, deň, keď ostatné vlády nepracovali, a sprevádzal ju komplexom mierových návrhov. Zámienku na vstup na demilitarizované územie našiel vo francúzsko-sovietskej spojeneckej zmluve, ktorá v tých dňoch nadobudla platnosť a ktorá vraj Nemecko ohrozovala.
Keď nakoniec tri nemecké divízie v sile okolo 22 000 mužov prekročili rieku Rýn, čakal celý svet na reakciu Francúzska a Veľkej Británie. Tie mali dve možnosti: buď vojenským zásahom donútiť jednotky Wehrmachtu, aby opustili demilitarizovanú zónu, alebo sa zmieriť s daným stavom so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali.
Hitler reakcie spojencov odhadol dobre. Francúzsko síce v prvej reakcii presunulo k hraniciam niekoľko oddielov, Londýn však vystríhal pred vojenskou akciou a v duchu politiky appeasementu presadzoval diplomatické riešenie.
Pre Francúzov bol britský postoj rozčarovaním. Ich vojenská sila v tejto oblasti prevyšovala nemeckú, k samostatnej akcii sa však neodhodlali ani oni. Po niekoľkohodinovom rokovaní francúzsky kabinet dospel k záveru, že Paríž nemôže bez Veľkej Británie nič urobiť.
Jediným výsledkom následnej konferencie dotknutých veľmocí bolo suché konštatovanie, že Nemecko porušilo zmluvu. Porýnskym problémom sa zaoberalo aj mimoriadne zasadanie Rady Spoločnosti národov v Londýne. Debata v salóne kráľovnej Anny v Svätojakubskom paláci iba potvrdila toleranciu proti stúpajúcej agresivite nacistov. Nemecký minister zahraničia Ribbentrop mohol po rokovaní s pokojným svedomím oznámiť Hitlerovi, že "už nijaké ďalšie vážne komplikácie nemusíme očakávať".
Autor: Danica Súkupová
