Osamostatnenie Grécka od Turecka

Vydané 24. 3. 2006 o 0:00 Autor: DANICA SÚKUPOVÁ
FOTO - ARCHÍV

To, čo pre Američanov znamená 4. júl, predstavuje pre Grékov 25. marec. Cirkevný sviatok Zvestovania je zároveň najväčším gréckym štátnym sviatkom. V mestách sa konajú sprievody, žiaci základných a stredných škôl v pestrých krojoch predvádzajú tradičné ľudové tance. K tomu patria divadelné predstavenia, hrá hudba a ľudia sa zabávajú. Vyvrcholením osláv je vojenská prehliadka v centre Atén. Všade veje bielo-modrá národná vlajka. Jej deväť pruhov symbolizuje deväť slabík vojnového pokriku: "Eleutheria i thanatos!" - "Sloboda alebo smrť!" Podľa tradície práve v tento deň vyzval patraský ortodoxný patriarcha Germanos všetkých Grékov a súvercov na boj za nezávislosť spod tureckého područia. Stalo sa tak pred 185 rokmi.

Grécko, považované za kolísku západnej civilizácie a miesto, kde sa zrodila demokracia, muselo čakať niekoľko storočí, kým získalo späť svoju nezávislosť. Po páde Konštantínopolu v roku 1453 sa stalo súčasťou Osmanskej ríše a pre Grékov nastalo obdobie temna. Napriek útlaku si vďaka ortodoxnej cirkvi udržali spoločný jazyk, kultúru, a tým aj vedomie vlastnej identity. Po takmer štyristo rokoch, keď musel sultán sústrediť pozornosť na vnútorné rozbroje v ríši, konečne nastala príhodná chvíľa na vymanenie sa spod tyranie.

Epicentrum povstania sa nachádzalo na Peloponéze. Odtiaľ sa šírilo do severných oblastí Grécka a na ostrovy v Egejskom mori. Sultánsky režim bol výbuchom masového gréckeho povstania zaskočený, čo umožnilo povstalcom už v januári 1822 vyhlásiť nezávislosť. Zápas medzi Grékmi a Osmanmi mal od začiatku charakter neľútostného boja na život a na smrť. Jeho súčasťou bol aj teror namierený proti civilnému obyvateľstvu a etnické a náboženské čistky hlavne z tureckej strany. Smutný primát medzi nimi patrí nepochybne vyvraždeniu gréckych obyvateľov ostrova Chios sultánovými jednotkami v apríli 1822. Táto tragédia sa stala námetom francúzskemu maliarovi Eugenovi Delacroixovi na jeho slávny obraz Vraždenie na ostrove Chios, ktorý dnes visí v Louvri.

Po masakroch sa európska verejná mienka postavila na stranu Grécka. Najmä medzi umelcami a intelektuálmi vzniklo silné filhelénske hnutie. Medzi obdivovateľov Grékov a ich slávnej minulosti patrili spisovatelia Hugo, Goethe a hlavne Angličan, romantický idol svojho obdobia, lord Byron. Vo veľkých európskych mestách začali vznikať grécke výbory, ktoré vyvíjali propagačnú kampaň na podporu boja Grékov, organizovali zbierky a posielali do Grécka peniaze i zbrane. Zo všetkých kútov sveta prichádzali povstalcom na pomoc dobrovoľníci, ľudia túžiaci po dobrodružstve i nadšení idealisti. Na bojoch sa zúčastnil i Byron, no v roku 1824 pri obrane mesta Messolonghi ochorel a predčasne zomrel. Byron je v Grécku považovaný za národného hrdinu, grécka podoba jeho mena (Viron) je obľúbeným mužským menom a aj predmestie Atén nesie jeho meno.

Filheléni predstavovali vplyvnú nátlakovú skupinu a významne prispeli ku zmene dovtedajších postojov vlád k východnej otázke. Počiatočné reakcie všetkých európskych mocností na grécke povstanie totiž neboli priaznivé. Po porážke Napoleona v roku 1815 sa jedinou možnosťou zachovania mieru ukazovala byť politika rovnováhy síl. Západné veľmoci sa preto obávali zakročiť v tejto oblasti, aby nenastala zmena síl v prospech Ruska. Intervencia sa však ukázala ako nevyhnutná potom, ako si sultán pozval na pomoc proti povstalcom egyptskú armádu pod velením Ibrahima pašu. Tá v rokoch 1825 - 1826 spustošila Peloponéz a fakticky vytlačila bojujúcich Grékov na ostrovy. Keď nasledujúci rok padli Atény, veľmoci sa rozhodli konať.

Bitka pri Navarine, v ktorej spojené britsko-francúzsko-ruské loďstvo zničilo egyptskú flotilu, sa ukázala ako rozhodujúca. Víťazstvo prinieslo Grékom vytúženú slobodu.

Na konferencii v Londýne v roku 1830 veľmoci vyhlásili Grécko za nezávislý štát. Utvorila sa prvá vláda v moderných dejinách a na jej čelo bol zvolený Kapodistrias. Nevládol však dlho, už nasledujúci rok ho zavraždili. Z rozhodnutia veľmocí sa Grécko premenilo na monarchiu a na trón dosadili bavorského princa Ota.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAnarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Spoplatnený obsahAk veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

Spoplatnený obsahZázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní