Cisár Hirohito

Vydané 28. 4. 2006 o 0:00 Autor: MATEJ HANULA
FOTO - ARCHÍV

Na cisárskom tróne strávil viac ako 62 rokov a stal sa najdlhšie vládnucim japonským panovníkom. Na označenie jeho éry sa používa termín Šówa, ktorý v preklade znamená Osvietený mier. Počas jeho vlády však Japonsko zažilo najhorší vojenský konflikt svojej histórie a zároveň najdramatickejšie zmeny. Úloha, ktorú počas vojny zohral, je dodnes predmetom sporov. Cisár Hirohito, ktorého po porážke v roku 1945 Američania prinútili zverejniť vyhlásenie popierajúce božský pôvod japonskej dynastie, sa narodil pred 105 rokmi - 29. apríla 1901.

Budúceho panovníka vychovávali podľa starej tradície panovníckej rodiny oddelene od rodičov. Tých tešila hlavne skutočnosť, že na rozdiel od svojho neustále chorého otca, korunného princa Jošihita prekypoval zdravím a energiou.

Po smrti starého otca, legendárneho cisára Meidžiho v roku 1912 sa stal Hirohito následníkom trónu. Ako prvý korunný princ v dejinách opustil v roku 1921 ostrovy a absolvoval šesťmesačnú cestu po krajinách západnej Európy. Najväčší dojem v ňom zanechalo na japonské zvyklosti veľmi neformálne prijatie, s ktorým sa stretol na britskom kráľovskom dvore.

Krátko po návrate sa stal pre prudké zhoršenie otcovho zdravia regentom. V roku 1924 sa oženil so vzdialenou príbuznou, princeznou Nagako. Mali spolu päť dcér a dvoch synov. V roku 1933 sa im narodil súčasný cisár Akihito.

Po otcovej smrti 25. decembra 1926 sa stal Hirohito panovníkom. Slávnostná korunovácia však prebehla až po vykonaní všetkých potrebných šintoistických obradov takmer o dva roky neskôr.

V čase Hirohitovho nástupu na trón bolo Japonsko považované za rozvíjajúci sa demokratický štát, v ktorom moc rozdelili medzi viacero súperiacich skupín. Významné miesto v ňom patrilo armáde, ktorej generálny štáb bol podriadený priamo cisárovi. Mala aj najväčší vplyv na formovanie vládnych kabinetov, parlamentné politické strany plnili často len funkciu opozície.

Nad všetkým stál cisár, ktorému podľa ústavy z roku 1889 vláda podliehala. Pre Japoncov, ktorí ho fanaticky zbožňovali a videli v ňom stelesnené božstvo, bol symbolom morálnej dokonalosti. V jeho osobe sa koncentrovala najvyššia politická, vojenská aj náboženská funkcia.

S nárastom japonského militarizmu v 30. rokoch získavali v ozbrojených zložkách rozhodujúci vplyv fanatici a šovinisti, snívajúci o japonskom ázijskom impériu. Výsledkom ich víťazstva v boji o moc bola vojna proti Číne, pohraničné konflikty so Sovietskym zväzom a v roku 1940 vytvorenie Osi Berlín-Rím-Tokio. O rok neskôr sa stal premiérom generál Hideki Tódžó a napadnutím prístavu Pearl Harbor vstúpilo Japonsko do vojny proti USA.

Názory na Hirohitovu úlohu počas vojny sa rozchádzajú. Podľa oficiálnej verzie, ktorú pomohla rozšíriť aj americká okupačná správa, cisár rozhodnutia vlády len formálne podľa protokolu schvaľoval. Na ich prijatie nemal s výnimkou rozhodnutia o kapitulácii nijaký vplyv. Vojna vraj vypukla napriek jeho modlitbám za mier. Zodpovední za vojenské operácie a zločiny na dobytých územiach tak mali byť iba predstavitelia armády a námorných síl.

Výskum v posledných rokoch však naznačuje, že skutočnosť mohla byť celkom iná. Podľa amerického historika Herberta Bixa mal Hirohito významný podiel na rozhodnutí začať vojnu proti Číne. Spoločne so svojimi poradcami podporoval stúpencov vojny proti USA a Británii, dlhý čas nebol ochotný sa ani rozísť s generálmi, ktorí hlásali nutnosť bojovať až do konca.

Po skončení vojny sa 25 významných predstaviteľov japonských ozbrojených síl ocitlo pred súdom, sedem z nich vrátane generála Tódžóa popravili. Ozývali sa hlasy (medzi inými aj amerického prezidenta Harryho Trumana), že by mal pred súdom skončiť aj cisár.

Hirohita však zachránilo spojenectvo s vrchným veliteľom spojeneckých vojsk, generálom Douglasom MacArthurom. Ten v ňom videl pre dôveru, ktorej sa tešil medzi Japoncami, vhodný prostriedok na ich získanie na svoju stranu. Za zotrvanie na tróne zaplatil Hirohito v prejave na Nový rok 1946 vyhlásením, v ktorom poprel božský pôvod japonskej dynastie.

V roku 1947 vstúpila do platnosti ústava, ktorá Japonsko zmenila na pacifistickú parlamentnú demokraciu. Cisárovi vymedzila reprezentatívne postavenie konštitučného monarchu. Hirohito vládol až do 7. januára 1989, keď zomrel na rakovinu. Jeho krajina už v tom čase patrila medzi svetové hospodárske veľmoci.

Nabudúce - Empire State Building

Hlavné správy

Spoplatnený obsahO čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

Spoplatnený obsahNesrovnal nezvládol už ani oportunizmus

Prečo vám nikto nepovedal o najväčšom zlepšení bratislavskej MHD.

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Výbuch bomby nikoho nezabil, zranil len dvoch ľudí.

Fico útočil na opozíciu a médiá. Kisku vyzval, aby vymenoval sudcov

Nech urobíme hocičo, všetko je zlé, tvrdí.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní