Turgot, Jacques

Vydané 11. 5. 2006 o 0:00 Autor: MARTIN HAGARA
FOTO

"Práve som dočítal majstrovské Turgotovo dielo. Zdá sa mi, že sa pred nami otvárajú nové obzory a nové krajiny." Týmito nadšenými slovami privítal v roku 1774 vymenovanie nového francúzskeho ministra financií Voltaire. Všetci osvietenci sa podobne ako slávny filozof nádejali, že liberálny ekonóm vylieči rozvrátené hospodárstvo krajiny. Ak by uspel, Francúzsko by sa zrejme vyhlo krvavej revolúcii. Anne Robert Jacques Turgot však v ministerskom kresle strávil iba necelé dva roky. Kráľ Ľudovít XVI. mu 12. mája 1776, pred 230 rokmi, nariadil podať demisiu.

Turgot sa narodil v roku 1727 v starej normanskej rodine, ktorá síce mala vznešený pôvod, nepatrila však medzi bohaté. Ako najmladší syn bol preto podľa vtedajších zvyklostí predurčený stať sa duchovným a vyštudoval teológiu na parížskej Sorbonne. Počas pobytu v seminári ho však väčšmi zaujímala história a filozofia a najviac mu učarovala politická ekonómia.

Kňazom sa nikdy nestal, namiesto toho si našiel úradnícke miesto v štátnej správe. Pôsobil aj ako poradca parížskeho parlamentu a člen kráľovskej rady. Jeho názory poznačili fyziokrati, ktorí hlásali potrebu odstrániť všetky prekážky brániace vlastníctvu a slobode prinášať blahodarné účinky pre celú spoločnosť.

Z Turgota sa stal zástanca voľného trhu, ktorý podľa neho mohol priniesť najväčší prospech výrobcom, obchodníkom aj spotrebiteľom. Vo svojich spisoch hlásal potrebu zrušiť staré feudálne privilégiá, zdaniť všetkých bez výnimky, skoncovať s vojenskými rekviráciami.

Príležitosť realizovať svoje myšlienky dostal prvýkrát v roku 1761 ako hlavný intendant v Limoges, ktorý patril medzi najchudobnejšie francúzske regióny. Vďaka kombinácii právnych a ekonomických reforiem sa mu počas 13 rokov podarilo zlepšiť ekonomickú situáciu provincie. Dal tu spísať nový kataster pre efektívnejší výber daní, ich výnosy použil na výstavbu ciest, rušil obchodné bariéry.

V žalostnom stave sa však nachádzala aj štátna pokladnica. Dlh Francúzska dosahoval astronomickú výšku. Jediným liekom bolo odstránenie prekážok pre obchod a zdanenie všetkých obyvateľov, o ktorom však šľachta a duchovenstvo nechceli ani počuť.

V roku 1774 sa stal po smrti svojho deda kráľom mladučký Ľudovít XVI. Jeho mentor, člen vládneho kabinetu Jean-Frédéric Maurepas, mu za ministra financií odporučil Turgota. "Žiadny bankrot, žiadne zvyšovanie daní, žiadne pôžičky," bolo heslo, ktorým sa chcel vo funkcii riadiť.

Drasticky preto začal škrtať štátne výdavky vrátane peňazí pre potreby dvora. Takmer o polovicu si znížil aj vlastný plat. Napriek tomu, že sympatizoval s bojom amerických osád za nezávislosť, pre obrovský štátny dlh ich nechcel finančne podporovať.

Prvým významným Turgotovým krokom sa stalo zavedenie voľného trhu s obilím. Edikt prepisoval tri razy, chcel, aby ho sudca dokázal vysvetliť sedliakovi v každej dedine. Účinok reformy však poznačila slabá úroda v roku 1774, ktorá v nasledujúcom roku zvýšila ceny chleba a na mnohých miestach vyvolala nepokoje.

Začiatkom roka 1776 pripravoval zrušenie cechov, ktoré obmedzovali pracovný trh. Chystal sa skoncovať s monopolnými obchodnými výsadami šľachty. Napríklad jedno parížske mäsiarstvo mohlo na základe starého privilégia jediné predávať mäso v piatok. Podarilo sa mu zrušiť vnútroštátne colné bariéry, chystal zdanenie privilegovaných.

Veľmi rýchlo sa však proti nemu sformovala opozícia. Prestal vyhovovať kráľovnej Márii Antoinette, ktorá chcela na jeho mieste vidieť spojenca svojej rakúskej matky. Odpor spojil všetky vrstvy, ktorých výsady jeho reformy ohrozovali - vysokú a úradnícku šľachtu, duchovenstvo a bankárov. Turgota nenávideli aj vidiecke masy, ktoré ich zemepáni presviedčali, že príčinou ich biedy je voľný obchod s obilím.

Jeho pozíciu mohol zachrániť len silný kráľ, ktorý by sa zaňho postavil. Tým však Ľudovít XVI. nebol a Turgotovi pre všeobecnú nespokojnosť prikázal podať po 20 mesiacoch vo funkcii demisiu.

Turgotov nástupca Jacques Necker zväčšil za 5 rokov štátny dlh o ďalších 6 miliónov libier. Kríza francúzskeho hospodárstva sa prehlbovala a žiadna reforma mu už nedokázala pomôcť. Riešenie musela priniesť až revolúcia, ktorá vypukla v roku 1789.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZ Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Spoplatnený obsahRepublika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní