Frank, Karl Herman

Vydané 23. 5. 2006 o 0:00 Autor: TOMÁŠ DUŠEK, čtk
FOTO - ČTK

Poslucháči rádia Luxemburg si 7. augusta 1945 vypočuli zvláštne hlásenie. Oznamovalo prílet amerického lietadla s veľkou batožinou do Prahy. Išlo o šifru, ktorou Spojenci ohlásili československým úradom utajený prevoz bývalého ríšskeho ministra pre Čechy a Moravu K. H. Franka z väznice v nemeckom Wiesbadene do Prahy. Muž, ktorý mal na svedomí tisícky popráv, ľudí odvlečených na nútené práce alebo do koncentračných táborov, sa tam spovedal zo svojich zločinov. Obesili ho verejne druhý deň po vynesení rozsudku 22. mája 1946.

Karl Herman Frank sa narodil v januári 1898 v Karlových Varoch. Na strednej škole prišiel o pravé oko, vystriedal niekoľko úradníckych povolaní a v Prahe dva roky študoval právo. Neskôr sa rozhodol pre dráhu kníhkupca. Po vyučení si v januári 1926 zriadil kníhkupectvo na námestí v západočeskom Lokti. Čoskoro zbankrotoval a Frank sa vrátil do rodného mesta.

Už v dvadsiatych rokoch sa angažoval v organizáciách a telovýchovných spolkoch sudetských Nemcov. V roku 1933 založil v Karlových Varoch prvú skupinu Sudetonemeckého vlasteneckého frontu v Československu a zakrátko sa stal vedúcim jej agitačného oddelenia. Vo voľbách v roku 1935 sa strana - premenovaná už na Sudetonemeckú stranu (SdP) - stala druhou najsilnejšou frakciou československého Národného zhromaždenia. Frank sa stal poslancom a nakrátko predsedom poslaneckého klubu.

Na počiatku strana deklarovala lojalitu k Československu, postupne ale prišla s programom autonómie pre Sudety a nakoniec s požiadavkou ich pripojenia k nemeckej ríši. Frank patril medzi radikálov. Stal sa zástupcom predsedu SdP Konráda Henleina, viedol pražskú pobočku strany, stretol sa prvýkrát s Hitlerom.

V septembri 1938 Franka čakalo nepríjemné prekvapenie. SdP zakázali a na neho vydali úrady zatykač. Utiekol do Nemecka.

Po uzavretí mníchovskej dohody a odtrhnutí Sudet Franka vymenovali za zástupcu veliteľa novej vytvorenej ríšskej župy Sudetenland, za ktorú bol zvolený za poslanca Reichstagu. Odmenili ho tiež prijatím do NSDAP a vysokou hodnosťou v SS.

Hviezdna chvíľa bývalého kníhkupca nadišla až po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava. Získal funkciu štátneho tajomníka. "Kto nie je s nami, je proti nám. A kto je proti nám, bude rozdrvený," deklaroval Frank svoju predstavu o protektoráte v prejave na Staromestskom námestí začiatkom decembra 1939. Hoci formálne bol Frank tretím mužom v krajine, prevzal iniciatívu a aktívne zasahoval do všetkého. Z pozície vyššieho veliteľa SS a polície sa podieľal na zavedení prvého i druhého stanného práva, na protižidovských opatreniach a systematickej likvidácii českej inteligencie.

Po vynútenom odchode ríšskeho protektora von Neuratha a atentáte na Reinharda Heydricha sa Frank, vymenovaný v auguste 1943 ríšskym ministrom pre Čechy a Moravu, stal v protektoráte fakticky samovládcom. Ríšsky minister vnútra a šéf gestapa Himmler ho splnomocnil nariaďovať popravy bez súdneho procesu. Túto právomoc často využíval a posledné rozkazy na popravu podpísal ešte 1. mája 1945.

Blížiaci sa koniec vojny donútil Franka premýšľať, ako si zaistí existenciu. Napriek tomu sa ešte posledný aprílový deň roku 1945 vyhrážal obyvateľom protektorátu: "Varujem vás, aby ste nešpekulovali s nemeckou slabosťou, také ilúzie by sa utopili v krvi."

Ráno 9. mája 1945, po 2225 dňoch strávených na čele protektorátnych úradov, bol Frank nútený opustiť svoju luxusnú vilu a s rodinou a suitou najbližších sa vydal na Západ. Dúfal, že sa mu podarí utiecť do amerického zajatia. V Rokycanoch jeho autokolónu zadržali a Franka odovzdali americkej armáde generála Pattona.

Na je nemilé prekvapenie však Franka nesúdil norimberský tribunál. Po intervencii československého delegáta v Komisii Spojených národov na vyšetrovanie vojnových zločinov ho vydali do Československa.

Mimoriadny ľudový súd v Prahe Franka obvinil z mnohých zločinov, hlavnú pozornosť však pútal jeho podiel na vyhladení Lidíc v júni 1942. Frank sa snažil zodpovednosti zbaviť tvrdením, že iba pripojil svoj podpis pod rozhodnutie Hitlera o likvidácii obce.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠiroký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

Prečo Široký skrýva vzťah k firme až na Novom Zélande?

Pýtali sme sa už viackrát, tak len aby sme nevyšli z cviku.

Spoplatnený obsahPoznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Mal dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili amnestie.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní