Ako Briti zablokovali Židov

Vydané 15. 8. 2006 o 0:00 Autor: JANA SHEMESH

FOTO – ARCHÍV

„Keď vystúpili, videli pred sebou ostnaté drôty, strážne veže a vojakov. Vyzeralo to ako koncentračný tábor. Niektoré ženy sa rozplakali a šepkali: Milosrdný Bože, na čo sme prežili?“ Tieto vety si v roku 1946 zapísala aktivistka Judith Grunfled, ktorá navštívila židovských utečencov na Cypre. Rok po 2. svetovej vojny boli tí, čo prežili holokaust, bezdomovcami. V ich bytoch bývali cudzí ľudia, ich podniky mali nových majiteľov. Preto smerovali do krajiny, ktorú považovali za zasľúbenú - do Palestíny. Cestou tisíce Židov uviazli na Cypre. 12. augusta 1946, pred 60 rokmi, britská vláda zakázala ďalšiu migráciu Židov do Palestíny.

Winston Churchill ani po 2. svetovej vojne a holokauste nemienil veľmi meniť politiku Londýna k židovským ašpiráciám na štát. Aj labouristi, ktorí konzervatívcov vystriedali vo vláde, dodržiavali dokument nazvaný Biela kniha. Tá v roku 1939 stanovila, že v priebehu piatich rokov sa do Palestíny môže prisťahovať maximálne 75-tisíc Židov.

Keď 1. augusta 1945 vyšla Harrisonova správa o utečencoch, ktorá navrhla vydať európskym Židom 100-tisíc povolení na vysťahovanie do Palestíny, britská vláda to odmietla. Správa hovorila o katastrofálnej situácii v utečeneckých táboroch, o rastúcom antisemitizme a útekoch Židov z východnej Európy do americkej okupačnej zóny.

Židovské organizácie aj Američania tlačili na britskú vládu, aby povolenia vydala. Tá utečencom komplikovala prechod cez britskú okupačnú zónu, blokovala lode do Palestíny a ľudí vracala do utečeneckých táborov v Európe. Britskú zahraničnú politiku viedol bývalý odborársky predák Ernest Bevin známy výrokom, že Američania orodujú za Židov, „lebo ich nechcú v New Yorku“.

Židia začali organizovať ilegálne prechody hraníc, vyrábali falošné pasy, najímali lode a z Grécka a Talianska vozili svojich ľudí do Palestíny. Briti boli čoraz nervóznejší. V apríli 1946 si od talianskej vlády vynútili, aby zadržala dve lode Židov z Poľska. Tí vyhlásili hladovku a vyhrážali sa kolektívnou samovraždou. Napokon do Palestíny doplávali.

Tam vypukol konflikt medzi Britmi a židovskými odbojovými organizáciami. Židia podnikali sabotáže, Briti zatýkali ich vodcov. Vyvrcholilo to bombovým útokom židovskej organizácie Irgun na jeruzalemský hotel King David. Zahynulo 91 ľudí, zväčša britských dôstojníkov.

O pár dní, 12. augusta britská vláda zamietla prisťahovalecké víza pre Židov. Od tohto dňa Židov, ktorých chytila pri pokuse o vstup do Palestíny, intervenovala na Cypre. Bolo to 57-tisíc ľudí.

V júli 1947 doplávala k palestínskym brehom loď Exodus so 4-tisíc ľuďmi na palube. Bevin ich otočil do Európy. Loď sa búrila, niektorí zomreli po zrážkach s britskými vojakmi. Loď skončila v Nemecku a utečenci v tábore neďaleko Hamburgu.

Udalosť mala ohlas v tlači. Noviny písali, ako Briti ľudí, čo prežili holokaust, bili hadicami a „upokojovali“ ich slzným plynom. V tom čase sa v OSN rokovalo o rozdelení Palestíny na židovský a arabský štát. Krátko po vzniku Izraela sa ľudia, čo zostávali na Cypre, vrátili do Izraela.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

Spoplatnený obsahMayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

Spoplatnený obsahV ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

Spoplatnený obsahRakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní