Ako Briti zablokovali Židov

Vydané 15. 8. 2006 o 0:00 Autor: JANA SHEMESH

FOTO – ARCHÍV

„Keď vystúpili, videli pred sebou ostnaté drôty, strážne veže a vojakov. Vyzeralo to ako koncentračný tábor. Niektoré ženy sa rozplakali a šepkali: Milosrdný Bože, na čo sme prežili?“ Tieto vety si v roku 1946 zapísala aktivistka Judith Grunfled, ktorá navštívila židovských utečencov na Cypre. Rok po 2. svetovej vojny boli tí, čo prežili holokaust, bezdomovcami. V ich bytoch bývali cudzí ľudia, ich podniky mali nových majiteľov. Preto smerovali do krajiny, ktorú považovali za zasľúbenú - do Palestíny. Cestou tisíce Židov uviazli na Cypre. 12. augusta 1946, pred 60 rokmi, britská vláda zakázala ďalšiu migráciu Židov do Palestíny.

Winston Churchill ani po 2. svetovej vojne a holokauste nemienil veľmi meniť politiku Londýna k židovským ašpiráciám na štát. Aj labouristi, ktorí konzervatívcov vystriedali vo vláde, dodržiavali dokument nazvaný Biela kniha. Tá v roku 1939 stanovila, že v priebehu piatich rokov sa do Palestíny môže prisťahovať maximálne 75-tisíc Židov.

Keď 1. augusta 1945 vyšla Harrisonova správa o utečencoch, ktorá navrhla vydať európskym Židom 100-tisíc povolení na vysťahovanie do Palestíny, britská vláda to odmietla. Správa hovorila o katastrofálnej situácii v utečeneckých táboroch, o rastúcom antisemitizme a útekoch Židov z východnej Európy do americkej okupačnej zóny.

Židovské organizácie aj Američania tlačili na britskú vládu, aby povolenia vydala. Tá utečencom komplikovala prechod cez britskú okupačnú zónu, blokovala lode do Palestíny a ľudí vracala do utečeneckých táborov v Európe. Britskú zahraničnú politiku viedol bývalý odborársky predák Ernest Bevin známy výrokom, že Američania orodujú za Židov, „lebo ich nechcú v New Yorku“.

Židia začali organizovať ilegálne prechody hraníc, vyrábali falošné pasy, najímali lode a z Grécka a Talianska vozili svojich ľudí do Palestíny. Briti boli čoraz nervóznejší. V apríli 1946 si od talianskej vlády vynútili, aby zadržala dve lode Židov z Poľska. Tí vyhlásili hladovku a vyhrážali sa kolektívnou samovraždou. Napokon do Palestíny doplávali.

Tam vypukol konflikt medzi Britmi a židovskými odbojovými organizáciami. Židia podnikali sabotáže, Briti zatýkali ich vodcov. Vyvrcholilo to bombovým útokom židovskej organizácie Irgun na jeruzalemský hotel King David. Zahynulo 91 ľudí, zväčša britských dôstojníkov.

O pár dní, 12. augusta britská vláda zamietla prisťahovalecké víza pre Židov. Od tohto dňa Židov, ktorých chytila pri pokuse o vstup do Palestíny, intervenovala na Cypre. Bolo to 57-tisíc ľudí.

V júli 1947 doplávala k palestínskym brehom loď Exodus so 4-tisíc ľuďmi na palube. Bevin ich otočil do Európy. Loď sa búrila, niektorí zomreli po zrážkach s britskými vojakmi. Loď skončila v Nemecku a utečenci v tábore neďaleko Hamburgu.

Udalosť mala ohlas v tlači. Noviny písali, ako Briti ľudí, čo prežili holokaust, bili hadicami a „upokojovali“ ich slzným plynom. V tom čase sa v OSN rokovalo o rozdelení Palestíny na židovský a arabský štát. Krátko po vzniku Izraela sa ľudia, čo zostávali na Cypre, vrátili do Izraela.

Hlavné správy

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní