Rutherford, Ernest

Vydané 31. 8. 2006 o 0:00 Autor: MICHAL AČ

FOTO – ARCHÍV

Fyzici sa radi hrajú. K ich zábavkám patrí hádzať na nejaký objekt rôzne veci a sledovať, čo to spraví. Detská hra? Ani nie. Presne takto odhalil Ernst Rutherford tajomstvo atómu. Zistil, že to nie je pevná častica, ako si dovtedy fyzici mysleli, ale má veľmi malé tvrdé jadro, okolo ktorého obiehajú elektróny približne tak, ako planéty okolo Slnka. A medzi nimi je iba prázdnota. Ernest Rutherford, jeden z najväčších fyzikov 20. storočia, sa narodil pred 135 rokmi, 30. septembra 1871.


Rutherford v roku 1911 v Cavendishovom laboratóriu v Cambridge navrhol, aby sa pohrali s tenkou zlatou fóliou. Jeho spolupracovníci Hans Geiger a Ernest Marsden do nej „hádzali“, alebo skôr strieľali alfa časticami, ktoré uvoľňujú rádioaktívne prvky. Častice z radónu menili smer iba mierne. Raz však za Rutherfordom pribehol Geiger a vzrušene hlásil, že alfa častice sa odkláňajú výrazne. Ako keby sa od niečoho odrážali.

„Bola to tá najneuveriteľnejšia vec, ktorá sa mi kedy v živote prihodila; rovnako neuveriteľná, ako keby ste z 15-palcového dela strieľali na vreckovku a náboj sa odrazil a trafil vás,“ napísal Rutherford.

Riešenie tejto záhady bolo geniálne a súčasne jednoduché. Alfa častica zmení výrazne uhol odrazu iba vtedy, keď trafí tvrdé jadro atómu. Keďže však fóliou väčšinou preletí bez problému, znamená to, že tam musí byť veľmi veľa prázdneho priestoru.

Tak sa zrodil model atómu ako miniatúrnej slnečnej sústavy, kde ľahké a pohyblivé elektróny obiehajú ťažký a stabilný stred, ktorý Rutherford nazval jadrom.

Vyrátal, že jadro je zhruba desaťťisíckrát menšie než samotný atóm. Pohyb elektrónov, ktoré sú oveľa nevyspytateľnejšie než to spočiatku vyzeralo, neskôr vysvetlil Niels Bohr (preto sa hovorí aj o Rutherford-Bohrovom modeli).

Skvelý dánsky fyzik pri opise pohybu elektrónov musel použiť zákony kvantovej mechaniky, čím sa všetko zahmlilo - aspoň pre normálneho smrteľníka.

Planetárny model atómu žije dodnes. Výhodou modelu je - okrem historickej hodnoty - zrozumiteľnosť. Práve Rutherford vyhlásil, že ak vedec nedokáže niečo vysvetliť tak, aby to pochopila i barmanka, potom tomu sám poriadne nerozumie.

Keď v roku 1908 preberal Rutherford Nobelovu cenu za chémiu, pochopiteľne to musel komentovať: „Počas práce v oblasti prvkov som pozoroval veľa premien, nijaká však nebola taká rýchla ako moja premena z fyzika na chemika.“

Cena za chémiu však mala logiku. V tom čase považovali hľadanie a rozbor prvkov za výlučnú záležitosť chemikov. Rutherford, objaviteľ radónu a alfa a beta žiarenia, so svojimi spolupracovníkmi (Soddym, Geigerom, Mullerom) objasnili podstatu rádioaktívnej premeny prvkov, čím okrem iného naplnili modernú verziu dávneho sna všetkých alchymistov.

Uznal to aj Rutherford, keď si v roku 1932 dal ako novopečený barón z Nelsonu do erbu okrem novozélandských symbolov vtáka kiviho a maorského bojovníka aj egyptského boha Thovta, považovaného za patróna tajomných vied vrátane alchýmie. Mottom Thovta je Hľadať počiatok vecí, a to bolo aj Rutherfordovým cieľom.

Hlavné správy

Španieli zastavili druhý útok, zabili päť útočníkov s výbušninami

Teroristi sa pokúsili o útok v pobrežnom mestečku Cambrils južne od Barcelony.

Spoplatnený obsahNaozaj sa chce SNS rozvádzať?

Podpredseda SNS Paška reklamuje ombudsmanku Patakyovú.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní