Harvardská univerzita

Vydané 8. 9. 2006 o 0:00 Autor: BRAŇO ONDRÁŠIK

FOTO – ARCHÍV

Najstaršia americká univerzita Harvard dnes oslavuje 370 rokov. Je jednou z ôsmich škôl, ktoré sú súčasťou elitnej „brečtanovej ligy“. Sú v nej univerzity severovýchodu Spojených štátov, ktoré sa zároveň v najsledovanejšom univerzitnom rebríčku časopisu U. S. News&World Report nachádzajú na najvyšších priečkach.

Súkromná univerzita Harvard v Cambridge (štát Massachusetts) je najstaršou americkou vysokou školou vôbec. Môže sa pochváliť množstvom známych absolventov - otcom národa Johnom Hancockom, prezidentom Johnom Adamsom, oboma Rooseveltovcami, Johnom F. Kennedym, ale aj súčasným prezidentom Georgeom W. Bushom, básnikom Thomasom Stearnsom Eliotom, hudobným skladateľom Leonardom Bernsteinom či hercom Jackom Lemmonom.

S univerzitou je spojených 75 mien laureátov Nobelovej ceny. A tisíce a tisíce skvelých absolventov.

Založili ju 8. septembra 1636 no až o dva a pol roka ju pomenovali ako Harvard College. V roku 1780 získala štatút univerzity.

A kto je osobnosť, podľa ktorej jednu z najlepších a najznámejších škôl sveta pomenovali? John Harvard sa do Ameriky vydal v roku 1637 a usadil sa v novoanglickom Charlestone. V mestečku bol duchovným, no neuplynul ani rok a zomrel na tuberkulózu. Zostala po ňom iba vdova, deti nemal. Polovicu majetku, čo predstavovalo 800 libier a knižnicu asi so 400 zväzkami, odkázal novovznikajúcej vysokej škole.

Stavbu prvej budovy školy riadil Harvardov priateľ Nathaniel Eaton v neďalekom Cambridge podľa vzoru slávnej britskej univerzity. Bola však drevená a počas požiaru v roku 1674 do tla zhorela. Dneska by ste preto knihy z Harvardovej zbierky v miestnej knižnici márne hľadali. Až na jednu. Všetky ostatné zhoreli.

Dnes má škola najväčšiu univerzitnú knižnicu na svete a jednu z najväčších vôbec. Má 90 knižníc s 15,3 milióna zväzkami. V Amerike je väčšia už len knižnica Kongresu. Má tiež najväčší finančný fond - celkovo sa môže oprieť o silu takmer 26 miliárd dolárov.

Pôvodnou myšlienkou puritánov bolo založiť školu, ktorá bude pre Nové Anglicko vychovávať vlastných duchov­ných. Zároveň mala vzdelávať domorodé obyvateľstvo a u Indiánov mali šíriť vieru duchovní jednotlivých kmeňov.

Univerzita mala dlho problémy s diskrimináciou najrôznejšieho charakteru - vierovyznania či sexuálnej orientácie. Bola baštou puritánskych protestantov a túto politiku prestala formálne presadzovať až v 80. rokoch 19. storočia. Počet prijatých katolíkov a Židov narastal, no v prípade Židov to netrvalo dlho. Keďže v 20. rokoch minulého storočia už tvorili 22 percent študentov, rektor Abbott Lawrence Lowell nariadil kvótu na prijímanie študentov židovskej viery. Dokonca tvrdil, že takto bojuje proti antisemitizmu. Túto politiku zmenili až po druhej svetovej vojne. Za Lowella kulminovalo aj prenasledovanie homosexuálov, dvaja študenti dokonca spáchali samovraždu.

V roku 1988 zasa ministerstvo školstva vyšetrovalo obvinenia z diskriminácie proti ázijským Američanom. S kontroverznými diskriminačnými vyhláseniami mal problémy aj rektor Lawrence Summers, ktorý nakoniec v júni tohto roka odstúpil. Vyhlásil totiž, že vrodené rozdiely medzi mužmi a ženami môžu byť dôvodom, prečo je menej žien úspešných v oblasti vedy a v matematike. Počas jeho úradovania dramaticky klesol počet profesoriek na univerzite. Napriek všetkým lapsusom je v súčasnosti jednou z najliberálnejších univerzít v Spojených štátoch.

Podľa najnovšieho rebríčka je druhou najlepšou univerzitou v Spojených štátoch, tesne za Princetonom, tretia je ďalšia škola brečtanovej ligy - Yale. Na fakultách pôsobí 2 300 profesorov a študuje okolo 20–tisíc študentov.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

Spoplatnený obsahRusi vyhrávajú boj o Blízky východ, Trump stráca vplyv

Rusko pomohlo Asadovi zostať pri moci, aj s porážkou islamistov.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní