Karol V.

Vydané 12. 9. 2006 o 0:00 Autor: DARINA SÝKOROVÁ

FOTO – ARCHÍV

Veľkým sobášnym projektom, ktorý zblížil španielsku kráľovskú rodinu s Habsburgovcami, sa jeho starému otcovi podarilo vytvoriť ríšu od Atlantického oceánu až po Dunaj ako protiváhu francúzskeho kráľovstva. Karol V. Habsburg tak zasadol na trón Svätej ríše rímskej obohatenej o zjednotené Španielsko a o dŕžavy vybojované od Francúzska. Veľmi nejednotnú ríšu zvnútra najviac ohrozoval náboženský rozkol v Nemecku, ktorý priniesol vlnu protestantizmu a Augsburskú dohodu o zrovnoprávnení oboch konfesií, ktorú síce Karol podpísal, ale nemohol sa s ňou vnútorne stotožniť. Viac-menej urazený, ale aj nekonečnými spormi a bojmi unavený, sa Karol V. postupne vzdával svetskej moci - definitívne v septembri 1556, pred 450 rokmi.

Keď koncom septembra po patetickej rozlúčke v Bruseli pristál v prístave Ladero, boli s ním len sestry a prijal iba chorého vnuka Dona Carlosa. Dal tak najavo, že už nie je absolútnym vládcom najväčšej európskej ríše. Ríšu rozdelil medzi syna Filipa II., ktorému zveril Nizozemsko a Španielsko, a brata Ferdinanda, ktorý získal stredoeurópsku časť a titul cisára.

Aj keď pápež Pavol IV. Carafa obviňoval Karola, že zapríčinil rozkol v cirkvi a de facto porážku katolíkov, nemal pravdu. Karol V., po svojich starých rodičoch „najkatolíckejší panovník“, ustúpil len pod nátlakom. Nevládal súperiť s Francúzskom o európske prvenstvo, o čom svedčí boj o pevnosť Metz, kde k jeho neúspechu prispela zima a epidémie.

Starý bojovník za jednotnú a katolícku Európu urobil za celý život toľko zlých politických rozhodnutí a toľko vojenských neúspechov, že napokon odmietol čeliť ďalším výzvam. Netušil, že idea jednotnej Európy je definitívne pochovaná, že katolícka cirkev neústupnosťou, netoleranciou, inkvizíciou a naháňaním svetského bohatstva už ľudí neoslovuje a že meštianstvo ako nová spoločenská vrstva prinesie rozvoj hospodárstva a odhalí neschopnosť väčšiny šľachty, ktorú reprezentoval aj on.

Sklony k depresii Karol V. zdedil po matke Jane, prezývanej Šialená, ktorú pred svetom zatvárali.

Jediná idea poraziť Francúzsko ako protiváhu habsburgskej ríše krajinu vyčerpala aj finančne, pretože v bojoch Karol zažil viac porážok ako úspechov. Dlhodobé spory s pápežmi, ktorí síce Habsburgovcov potrebovali, ale pokorných, vykonávajúcich len ich rozkazy, tiež neprispeli k možnosti venovať sa rozvoju krajín.

Karol V. reprezentuje typ stredovekého človeka s dogmatickými názormi, len výnimočne prejavoval empatiu. Uveril, že svetskú moc mu zveril Boh a on môže uskutočňovať svoju predstavu spravodlivosti. Jedinú ľudskejšiu črtu prejavil vo vzťahu s manželkou Izabelou Portugalskou, ženou, ktorej bol ú­primne oddaný. Pôvabná Izabela mu dala radosť zo života a dediča trónu, syna Filipa. Keď zomrela, začali sa u Karola prejavovať sklony k morbídnosti.

S ostatnými členmi rodiny nediskutoval, boli to len figúrky na jeho šachovnici. Sestry vydával podľa svojej politickej koncepcie, uznal síce i svoje nemanželské deti, ktorým dal tituly, ale len nato, aby cez ich sobáše hral svoju diplomatickú hru. Nemanželskú dcéru Margaritu listom veľmi tvrdo napomínal, keď odmietla „naplniť“ manželstvo s takmer detským manželom. „Takýto spôsob vyjadrovania nemôžem dovoliť nikomu, a tobôž nie Vám, ktorá ste mojou dcérou,“ napísal jej, keď sa o manželovi vyjadrila kriticky.

Habsburgovcom síce sobášna politika zabezpečila mnohé tróny, ale ani Karolovi, ani jeho nástupcom idea zjednotemej Európy pod ich nadvládou nevy­šla.

Keď Karol prestal byť vládcom, žil s ovdovenými sestrami vo vile neďaleko kláštora hieronymitov v San Jerónimo v Španielsku až do smrti roku 1558. Odmietal sa vzdať sýtych údených a korenistých jedál, ktoré veľmi zhoršili jeho dnu. Posledné pomazanie prijal v ru­kách s krížikom, s ktorým umrela aj jeho Izabela. Ako posledné slovo vyriekol „Ježišu“.

V roku 1559 uzavrel Filip II. s Francúzskom mier a spor kráľovských otcov o prvenstvo v Európe na nejaký čas ukončil. Tridsaťročná vojna neskôr definitívne pochovala snahu Habsburgovcov o nadvládu na kontinente.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČudovali sa mu, že fotí Indiánov. Bieli ním opovrhovali, domorodci mu dôverovali

Keby nebolo fotografa Edwarda S. Curtisa, len ťažko by sme dnes hľadali vizuálnu podobu kultúry, ktorá vzápätí zmizla.

F1: V prvej Veľkej cene zvíťazil Vettel, jazdcov trápila technika

Kvôli finančným problémom z kalendáru vypadla Veľká cena Nemecka aj tím Manor.

Spoplatnený obsahVitajte v Havane, v meste, ktoré si označkoval El Comandante

Kuba láka turistov na nádych pomerne bezpečnej exotiky.

Spoplatnený obsahBéla, čert a Kotleba

Alternatívou nedohody s koalíciou je, že od symbolickej agendy vyrovnania sa s mečiarizmom budú demokrati odstavení.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní