Ľudia a udalosti
Nansen, Fridtjof

Vydané 3. 3. 2008 o 0:00 Autor: Michal Ač

FOTO – ARCHÍV

Polárny bádateľ, zoológ, spisovateľ, športovec, nórsky vlastenec, dobrodruh, človek, ktorý pomáhal strateným a opusteným, nositeľ Nobelovej ceny. To nie je kompletný výpočet vlastností, záujmov a ocenení takej rôznorodej osobnosti, akou bol Fridtjof Nansen. Ako prvý prešiel celé Grónsko od východu na západ, takmer pokoril severný pól a zachránil stovky tisíc ľudí, ktorých postihla ­­I­. svetová­ vojna a udalosti po nej. Narodil sa 10. októbra 1861.

Rodiskom slávneho Nóra je Store Froen pri Osle. Dnes by z neho zrejme vyrástol majster sveta v severských extrémnych športoch. V čase objavovania sveta svoju vysokú atletickú postavu a lásku k výkonom na hranici ľudských možností uplatnil inak. Už v mladosti miloval dlhé túry na lyžiach s minimom výbavy a zásob, iba v spoločnosti psov. Overoval si, čo ľudský organizmus vydrží. Bola to vynikajúca príprava na výskum Grónska a najmä severného pólu.

Na Univerzite v Osle vyštudoval zoológiu, a nasledujúce roky spájal atletické schopnosti, vedecké záujmy a túžbu po dobrodružstve tak úspešne, že sa o tom dozvedel celý svet. Už ako 21-ročný plával s loďou Viking na východné pobrežie Grónska, a počas takmer päťmesačného putovania tam skúmal život na snehu a ľade. Tak vznikla jeho prvá kniha.

V roku 1888 prešiel so skupinou šiestich ľudí na lyžiach celé Grónsko, od neobývaného východu až na západ. Bola to dvojmesačná cesta do neznáma v mraze, snehu a ľade. Polárnici, ktorí sa na východ Grónska prepravili na člne, za sebou spálili všetky mosty, a ak by stratili správny smer, späť by sa nedostali. Táto cesta priniesla nielen množstvo vedeckých poznatkov (Nansen o nej napísal dve knihy), bola aj vynikajúcou prípravou na plánovaný prieskum severného pólu. Nansen chcel dokázať revolučnú myšlienku, že prúdenie oceánu z východu na západ dopraví výskumníkov aj so zamrznutou loďou na pól.

22. septembra 1893 nechal vmrznúť opancierovanú loď Fram (Vpred) do sibírskeho ľadovca. Loď sa začala spolu s ľadovcom pohybovať určeným smerom. V marci 1895 však už bolo jasné, že presne na pól nedorazí. Nansen spolu s kolegom vystúpili z lode, zobrali si 28 psov, troje sánky, dva kajaky a zásoby na sto dní a vydali sa na 600-kilometrovú cestu k pólu. Po 23 dňoch urazili viac ako 200 kilometrov a dostali sa k pólu bližšie ako ktokoľvek pred nimi. Dramatické bolo najmä spiatočné putovanie, ktoré trvalo šestnásť mesiacov. 21. augusta 1896 sa v nórskom Tromso Nansen znovu stretol s posádkou lode Fram, ktorá súčasne slúžila aj ako oceánografické, meteorologické a biologické laboratórium. Tentoraz mohol Nansen zverejniť až šesť zväzkov vedeckých výskumov, ktoré urobil medzi rokmi 1893 - 96 s nasadením života.

Spolu s novým storočím prišla nová kariéra. Nansen aktívne podporoval rozdelenie Nórska a Švédska, za čo ho vďačná krajina odmenila mnohými významnými postmi v zahraničí. Aj tu sa Nansen ukázal ako naozajstný muž. Po I. svetovej vojne ako vyslanec Nórska pri OSN pracoval so zajatcami a utečencami.

Postaral sa o stovky tisíc utečencov a obstarával im Nansenove pasy, ktoré z utečencov urobili nových ľudí. Organizoval na vlastnú zodpovednosť pomoc Rusom, ktorých po revolúcii a kolektivizácii zasiahol hladomor. V roku 1922 vyriešil problém gréckych utečencov z Malej Ázie tak, že navrhol vzájomné presídlenie 1 250 000 Grékov žijúcich v Turecku a asi pol milióna Turkov žijúcich v Grécku. Zachránil tak milióny ľudských životov. Legendárnou sa stala jeho pomoc Arménsku, ktorému venoval knihu Oklamaný národ (“išlo iba o malý, krvácajúci, ale nadaný národ bez naftových polí a zlatých baní“).

V roku 1922 získal Nobelovu cenu za mier. Azda jeho najznámejším citátom sú slová: „Ťažký život sa stane znesiteľným, hneď ako má cieľ.“

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní