Ľudia a udalosti
Brahe, Tycho de

Vydané 3. 3. 2008 o 0:00 Autor: Michal Ač

FOTO – ARCHÍV

Dánsky astronóm Tycho de Brahe bol najúspešnejším pozorovateľom oblohy pred Galileom. Počas svojho života nemal v rukách ďalekohľad, no ako prvý podrobne opísal supernovu (výbuch hviezdy). Ukázal, že kométy nepochádzajú ani zo Zeme, ani z Mesiaca, ale z hviezd, a začal búrať obraz nemenného vesmíru, v ktorom hrá hlavnú úlohu ruka stvoriteľa. Jeho 38-ročný nepretržitý rad presných nebeských pozorovaní a záznamov sa skončil v Prahe 24. októbra 1601. Pred smrťou vraj niekoľkokrát zopakoval slová: „Nech sa mi nesníva, že som žil nadarmo.“

Tycho de Brahe (vlastným menom Tyge Ottesen Brahe) sa narodil 14. decembra 1546 v Knudstrupe. Bol potomkom starého dánskeho šľachtického rodu. Pretože študoval nielen filozofiu a rétoriku, ale aj práva a chémiu, mohol si cestu životom vybrať. Najviac ho však lákala obloha, možno preto, že je taká vzdialená všetkým všedným starostiam. Brahe totiž nebol človek praktický, nevedel vychádzať s najbližšími spolupracovníkmi ani s tými, ktorí mu verne slúžili. Podľa svedectva súčasníkov mal síce dobré srdce, bol to však človek prudký a pyšný. Najviac zo všetkého vyžadoval presnosť a poslušnosť.

Od roku 1565, keď Tycho de Brahe zdedil veľký majetok, venoval sa takmer výhradne astronómii. Na ostrove Hven založil v roku 1571 vlastné observatórium Uraniborg (Zámok hviezd). Už o rok, v novembri 1572, s údivom amatéra, ale s presnosťou vedca zaznamenal jednu z najpozoruhodnejších udalostí, ktorá sa môže na oblohe prihodiť: výbuch supernovy. Nad hlavou totiž zbadal zvláštnu žiarivú hviezdu, ktorá upútala jeho pohľad.

„Ohromený a akoby prekvapený a omráčený zostal som stáť, pozerajúc na ňu chvíľu s očami upretými, a postrehol som, že táto sa nachádza v blízkosti hviezd, ktoré v dávnoveku prisúdili Kasiopei. Keď som sa ubezpečil, že taká hviezda v tomto mieste nikdy nežiarila, priviedlo ma to do stavu takej zmätenosti z takej neuveriteľnej veci, že som začal pochybovať o spoľahlivosti svojich očí,“ napísal v spise O novej hviezde.

Svoj žiarivý objav si poctivo overil, zmeral jeho polohu, zaznamenal tvar, veľkosť aj farbu. Výbuch supernovy pozorovalo samozrejme veľa hvezdárov pred Tychom de Brahe, ako prví v novoveku to boli Číňania. Až dánsky astronóm však urobil zásadný krok na ceste pochopenia supernov a skúmania ich pravej podstaty.

Mýlil sa síce v tom, že neuznával Kopernikovu heliocentrickú sústavu; pretože nič z toho, čo „hore“ pozoroval, jej nenasvedčovalo. Upravil ju tak, že Zem ponechal stredom vesmíru, okolo nej však malo obiehať iba Slnko a Mesiac, a ostatné planéty už obiehajú okolo Slnka. Aj týmto modelom Tycho de Brahe zbavil vesmír jeho nehybnej božskej podstaty, ktorú mu vtlačili Aristoteles a Ptolemaios. A svojimi precíznymi meraniami pripravil pôdu pre Johannesa Keplera, ktorý v nich pokračoval ako jeho nástupca na poste cisárskeho matematika Rudolfa II., známeho prívrženca vedcov a pavedcov (vtedy to nebolo také ľahké odlíšiť, čo vlastne platí i dnes).

Nástupníctvo Keplera nastolilo otázku smrti dánskeho astronóma. Podľa historikov to bol Kepler, kto pustil do sveta najznámejšiu verziu. Nemecký astronóm a filozof v zápiskoch píše, že Tycho de Brahe zomrel pre dodržiavanie etikety. Aj keď vraj na bankete u Petra Voka dosť pil, nešiel na toaletu, aby neurazil vrchnosť. Po návrate domov trpel nesmiernymi bolesťami, nemohol močiť a o niekoľko dní zomrel. Inú verziu pustil nedávno do sveta istý americký manželský pár v knihe Nebeská intriga: Tycha vraj zavraždil sám Kepler, lebo analýza vlasov dánskeho astronóma ukázala zvyšky jedovatej ortuti. Kepler k nej mal prístup a mal aj motív: nebol spokojný s tým, ako sa k nemu čoraz netolerantnejší Tycho de Brahe správal, a okrem toho túžil ukradnúť výsledky jeho práce vrátane prístrojov. Je síce pravda, že obaja veľkí muži k sebe nenašli cestu, viedli veľa sporov a Kepler mal okrem motívu aj prístup k smrteľnej chemikálii.

To, čo však nemal, bola nátura chladnokrvného vraha. A predovšetkým svojho slávneho predchodcu ctil ako učiteľa.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrečo patríme k najšpinavším štátom EÚ? Odpoveď leží aj na okraji Bratislavy

Nikto zaň nechce niesť zodpovednosť. No halda odpadu znečisťuje okolie.

Spoplatnený obsahHomosexualita stále rozdeľuje, diskusii sa nevyhnú ani biskupi

Cirkvi a spoločnosť sú v tejto téme už dnes rozdelené a bude sa len prehlbovať.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní