Mácha, Karel Hynek

Vydané 3. 3. 2008 o 0:00 Autor: ROBERT MÍKA, čtk

Keď vydal v dvadsiatich piatich rokoch báseň Máj, kritika ju príkro odsúdila ako škvaru ohrozujúcu zdravý vývoj českej spoločnosti. Už nasledujúce generácie si vzali Máj za svoj ako klenot českej poézie a v tragickom období po mníchovskom diktáte bol Mácha velebený ako génius a symbol nádeje národa. A potom prakticky každý český básnik či literát cítil potrebu sa vysloviť k hlavnej máchovskej otázke: aký je zmysel života? Karel Hynek Mácha zomrel ­6. novembra 1836, pred 170 rokmi.

Lyrickoepická báseň Máj, ktorú Mácha v roku 1836 vydal vlastným nákladom, je komponovaná ako hudobná skladba: tvoria ju štyri spevy a dve intermezzá. Zaoberá sa vyhnancom z domova, lúpežníkom Vilémom, ktorý mstí zvedenú milenku Jarmilu, stane sa otcovrahom a za to je odsúdený na smrť.

Romantická báseň plná lyrických a reflexívnych pasáží je vystavaná na protiklade smrti hrdinov a oslavy prírody, necitlivej k Vilémovmu zúfalstvu. V závere básne sa rozprávač porovnáva s hlavným hrdinom, s jeho skúsenosťami i pocitmi. Mácha tu vyspieval všetky bolesti svojej duše, zranené sklamanou láskou, beznádejnosťou zániku, pochybnosťami o posmrtnom živote, smútkom nad márnosťou všetkého či smútkom po stratenej mladosti. Súčasne tu vystavil aj nehynúci pomník májovej prírode.

Námet na Máj získal Mácha pri návšteve Bezdězu v lete 1832, keď si v krčme vypočul príbeh otcovraždy, ktorá sa stala asi pred 60 rokmi: vtedy mladík zabil svojho otca, pretože mu bránil v láske. Tragédia sa navyše stala v máji. Postava Viléma mala tiež svoj predobraz - je ním severočeský lúpežník Václav Kumr.

Máchovi súčasníci Máj nepochopili a odsúdili. „A sotva sa v roku 1836 Máj objavil, nastala hromadná kritická poprava, ­a­kých­ v dejinách našej poézie nie je veľa,“ napísal výstižne bohemista Jaroslav Vlček. Napríklad Josef Chmelenský napísal, že „od obesenca a anjela takého nepoeticky padlého s nechuťou oči odvraciam“, Josef Kajetán Tyl počul v Máji „nečeské temné zvuky harfy“, a podľa Karla Jaromíra Erbena bol Mácha „spolovice šialenec“.

Už pre nasledujúcu Nerudovu generáciu sa však Mácha stal idolom a symbolom romantickej vzbury. V ďalších rokoch bol už autor Mája takmer bezvýhradne prijímaný, stal sa inšpiráciou mnohých básnikov, písali o ňom knihy i filozofické pojednania, napríklad Jan Patočka. Kritik F. X. Šalda pri obzeraní sa za českou poéziou napísal: „A čo stojí za reč? Mácha, Březina, pár odstavcov z Němcovej.“

Aj žijúci tvorcovia niekedy skladajú Máchovi poklonu, trebárs básnik Pavel Šrut považuje Máchu za „najväčšieho básnika a snílka českej poézie“. Iné názory zaznievajú z postmoderného tábora literárnej vedy, ktorá Máju prisudzuje miesto niekde na rozhraní sentimentálnej romantiky a brutálneho, presladeného gýča. Máj sa stáva v ich očiach opäť tým, čím bol krátko po Máchovej smrti - nepochopeným dielom.

Pražský rodák Mácha, narodený v roku 1810, uverejnil prvú báseň v roku 1831. V roku 1836 dokončil štúdium na právnickej fakulte. Rád navštevoval staré hrady, miloval nespútanú prírodu. Dvakrát pešo navštívil Krkonoše a pešo sa vydal aj cez Alpy až do severného Talianska. V septembri 1836 odišiel z Prahy za prácou do Litoměříc, kde získal miesto advokátskeho praktikanta. Nikdy sa neoženil, hoci mal s dcérou pražského knihára Eleonorou (Lori) Šomkovou syna Ludvíka. Zomrel náhle v deň, keď mal mať v Prahe svadbu, na následky prechladnutia získaného pri hasení požiaru.

Okrem poézie písal Mácha aj prózu, ako romány Cigáni a Krivoklad, fragmenty drám či nezvyčajne otvorený Denník. Po mníchovskom diktáte Máchove pozostatky exhumovali, doslova pár hodín predtým, ako Nemci obsadili Litoměřice. Jeho druhý, pražský pohreb v máji 1939, už v čase nacistickej okupácie, bol posilou národného povedomia.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

FOTO – ARCHÍV

FOTO – ARCHÍV

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní