Gallup, George Horace

Vydané 16. 11. 2006 o 0:00 Autor: MICHAL AČ

Verejnú mienku pred ním skúmalo veľa sociológov. Meno Georgea Gallupa je však spojené s prvými úspešnými krokmi pri využití metódy výskumu založenej na štatistickom výbere presnej vzorky oslove­ných ľudí (respondentov). Pred ich množstvom dal Gallup prednosť kvalite, a táto metóda sa udržala dodnes. George Horace Gallup sa narodil v chudobnej farmárskej rodine v americkom Jeffersone (Iowa) pred 105 rokmi, 18. novembra 1901.

Vyštudoval Univerzitu v Iowe, a už názov doktorskej práce napovedal veľa o jeho ďalšom profesijnom pôsobení: Nová technika pre objektívne metódy merania záujmov čitateľov novín. Výskumu verejnej mienky sa venoval vlastne celý život. Zaujímalo ho, čím ľudia žijú, čo a ako ich najviac ovplyvňuje, aké sú ich najväčšie ekonomické a sociálne problémy, ako trávia voľný čas, čo počúvajú a pozerajú, čo čítajú, ako sa zabávajú, či veria v Boha. Výskumy verejnej mienky považoval za spôsob, ako merať tep demokracie, ako sa ponárať pod povrch každodennosti. Mali tiež slúžiť na vznešený cieľ - zvýšiť vplyv ľudí na politiku a na posudzovanie spoločenských reforiem, ktoré by si ľudia želali presadiť.

Vynikajúcu školu dostal ako riaditeľ výskumu verejnej mienky v slávnej reklamnej agentúre Young a Rubicam v 30. rokoch uplynulého storočia. Ich heslom bolo Bojuj proti nude! a ich reklamné texty sa v tom období považovali v USA za najoriginálnejšie. Vzhľadom na široké pôsobenie aj popularitu firmy tu mal Gallup možnosť overiť si svoju štatistickú metódu výberu respondentov podľa veku a vzdelania, podľa toho, odkiaľ pochádzajú, či patria medzi chudobnejšie alebo bohatšie vrstvy spoločnosti a aké hodnoty vyznávajú.

Jeho veľké chvíle prišli v roku 1936 pri prezidentských voľbách. Populárny magazín Literary Digest už predtým niekoľkokrát úspešne predpovedal výsledky volieb amerických prezidentov. Teraz redaktori opäť použili osvedčený scenár: rozoslali najmä svojim predplatiteľom korešpondenčné lístky s jednoduchou otázkou: Kto bude prezidentom? V roku 1936 v redakcii zrátali hlasy na viac ako dvoch miliónoch lístkov a vyšlo im, že s veľkou prevahou vyhrá vtedy populárny republikán Alfred Landon. Franklin D. Roo­sevelt mal vysoko prehrať.

Gallup, ktorý v roku 1935 stihol založiť v Princetone Americký inštitút výskumu verejnej mienky, však veril svojej metóde. Oslovil oveľa menšiu, ale súčasne oveľa reprezentatívnejšiu vzorku Američanov. A podľa jeho výskumu mal s vysokým náskokom vyhrať naopak Roosevelt, čo sa naozaj stalo. Pes bol zakopaný v tom, že čitatelia magazínu boli väčšinou prívržencami republikánov, a keďže demokrati čítali iné časopisy, ich hlasy sa v ankete nemohli objaviť. Gallup ich však vďaka svojej metóde zachytil.

Dnes je následníckou organizáciou inštitútu nezávislá Gallupova organizácia, ktorá vznikla v roku 1958. Zamestnáva okolo 2-tisíc profesionálnych pracovníkov vo výskume verejnej mienky a má 40 pobočiek po celom svete. Je neoficiálnym a uznávaným lídrom v tejto oblasti. Samozrejme, nemožno zabúdať na okrídlený výrok: Akékoľvek prognózy sú nebezpečné, najmä, ak sa týkajú budúcnosti. Pri posudzovaní verejnej mienky to platí dvojnásobne: výskumník tu vstupuje na javisko, ktorého je sám súčasťou. A pokušenie čosi ovplyvniť v tom „správnom“ smere býva veľké. Gallup by bol určite prvý, kto by proti ovplyvňovaniu názorov ľudí a ich manipulácii protestoval.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZ Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Spoplatnený obsahRepublika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

FOTO –ARCHÍV

FOTO –ARCHÍV

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní