Vlad III. Dracula

Vydané 28. 11. 2006 o 0:00 Autor: PETER MORVAY

Vďaka fikcii Brama Stokera sa jeho meno stalo synonymom nevysloviteľnej hrôzy. Meno Dracula však malo aj svojich historických nositeľov. Najznámejší z nich síce nebol upírom, budiť hrôzu však dokázal výdatne. Presných dát zo života Vlada III. Draculu veľa nemáme. Vieme však, že sa kniežaťom po tretí raz stal 26. novembra 1476, pred 530 rokmi.

Vlad III. sa narodil okolo roku 1430. Priezvisko Dracula zdedil po otcovi Vladovi II. Historici sa dohadujú, či pochádza zo slova drak (Vlad II. mal byť členom Dračieho rádu cisára Žigmunda Luxemburského) alebo čert (rumunsky drac). Za druhé priezvisko Tepes - Narážač, vďačí spôsobu, akým s obľubou riešil spory: protivníkov a tých, čo sa mu znepáčili, dával naraziť na kôl.

V detstve visel Vladov život na vlásku. Jeho otec musel prisahať vernosť Turkom, ktorí si ako rukojemníkov ponechali Vlada a jeho brata. Otec však sľub porušil a zapojil sa do protitureckého boja. Predpokladal, že Turci za to jeho synov zabijú. Tí však deti ušetrili, chceli ich využiť v boji o ovládnutie Valašska. Vlády sa Vlad prvý raz s tureckou pomocou zmocnil na necelé dva mesiace v roku 1448. Vtedy to bolo bežné, kniežatá sa striedali často. Počas tridsiatich rokov ich bolo osem. Niektorí vládu získali a stratili viackrát a väčšina zomrela násilnou smrťou.

Valašsko vtedy fungovalo ako nárazníkový štát medzi Uhorskom a tureckou ríšou. Kniežatá usadali na trón s pomocou jednej alebo druhej strany a tej potom prisahali vernosť. Dodržanie prísahy záviselo od aktuálneho pomeru síl. Kniežatá často striedali strany alebo prisahali vernosť obom protivníkom zároveň. Nemali veľmi na výber.

Druhý raz získal Vlad trón v roku 1456 a udržal sa na ňom šesť rokov. Preslávil sa niekoľkými veľkými víťazstvami nad Turkami, ktoré posilnili autonómiu Valaška a umožnili mu vystupovať ako hrdinskému ochrancovi kresťanstva.

Zároveň šokoval aj vtedajší, nie práve útlocitný svet spôsobom, akým sa správal voči nepriateľom. Dal vraj mučiť a zmasakrovať stovky odbojných šľachticov s celými rodinami. Narážal na kôl a upaľoval sedmohradských Nemcov, s ktorými sa dostal do obchodných sporov. Kroniky hovoria o tureckých vyslancoch, ktorým nechal turbany pribiť klincami k hlave, pretože ich pred ním kvôli svojej viere odmietali sňať. Azda najznámejší príbeh je, ako nechal naraziť na kôl tisíce ľudí a uprostred tohto hrôzu naháňajúceho lesa začal hodovať.

Mnohí sa snažia Vlada ospravedlňovať a jeho zlý imidž pripisujú na vrub nepriateľskej propagande alebo tvrdia, že jeho brutalita v tých časoch nebola ničím výnimočná.

Za Ceau­sesca ho doma vykresľovali ako spravodlivého vládcu, ktorý bránil ľud pred zlými bojarmi. Obhajoba Vladových metód mala ospravedlniť postup komunistického diktátora voči „vnútornému nepriateľovi“.

Aj keď však svedectvá o jeho vyčíňaní určite preháňajú, pochádzajú z viacerých od seba nezávislých zdrojov a je z nich dosť zrejmé, že ho aj súčasníci právom považovali za výnimočne sadistického vládcu.

V roku 1462 Draculu zajal uhorský kráľ Matej Korvín a 12 rokov ho väznil na hrade Višegrád blízko slovenských hraníc. Prepustil ho v roku 1475 a znovu vyslal bojovať proti Turkom. Rok na to Vlad do tretice zasadol na valašský trón. O mesiac ho však zabili, možno vlastní ľudia.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

FOTO – ARCHÍV

FOTO – ARCHÍV

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní