Leakeyová, Mary

Vydané 12. 12. 2006 o 0:00 Autor: MICHAL AČ

Pochádzala z Veľkej Británie, jej srdce však patrilo Afrike. Na slnkom rozpálených východoafrických planinách usilovne hľadala skamenené pozostatky a stopy pradáv­nych predchodcov človeka. Darilo sa jej natoľko, že články o legendárnych objavoch Mary Leakeyovej nájdeme v každej antropologickej učebnici. Objaviteľka prvých stop hominidov, starých viac ako 3,5 milióna rokov a zakladateľka úspešného antropologického rodinného „klanu" zomrela v kenskom Nairobi pred 10 rokmi, 9. decembra 1996.

Narodila sa v roku 1913 v Londýne ako dcéra maliara. Zdedila umelecké gény, talent všímať si detaily a schopnosť nahliadnuť pod povrch. A záľubu v histórii. Otec jej ukázal vo francúzskom Dordogne prekrásne jaskynné maľby spolu s pravekými kosťami a nástrojmi, ktoré študovali vedci. Francúzska cesta ju predurčila na život strávený hľadaním dávnych a vtedy ešte úplne skrytých dôkazov o počiatkoch ľudského rodu.

Archeológiu vnímala ako inštinktívnu radosť z objavovania pokladov. Preto sa ani príliš nezaťažovala formálnym vzdelaním. Jednak vraj nemala dostatok trpezlivosti, a nechcela strácať čas sedením v univerzitných laviciach. Už keď mala sedemnásť, pracovala ako maliarka pre britskú archeologickú expedíciu a zoznámila sa so slávnym paleo­antropológom Louisom Leakeym. Ten jej najskôr navrhol, aby ilustrovala jeho knihu, časom ju požiadal o ruku a vymyslel cestu do Afriky.

To už Mary vydala vedeckú publikáciu o vykopávkach v Essexe. V roku 1935 sa spolu vydali do Kene a Tanzánie. S krátkymi prestávkami na celý život. Po dlhej a vyčerpávajúcej práci v ťažkých podmienkach (vrátane nedostatku peňazí) prišiel prvý úspech: v roku 1948 Mary na ostrove Rusinga vo Viktorinom jazere našla časť skamenenej lebky Proconsula, malej miocénnej opice, starej približne 16 miliónov rokov (spoločný predok prvých hominidov, z ktorých sa neskôr vyvinuli ľudia).

Africké finančné suchoty Lea­keyovcov prelomil až úspech z roku 1959: Mary narazila v Olduvajskej rokli na lebku Zinjanthropusa, starú 1,75 milóna rokov; neskôr ho zaradili medzi australopitekov (ich úloha vo vývoji moderného človeka zostáva nejasná).

Odvtedy ich prácu začala financovať známa National Geographic Society. Preto mohla Mary pokračovať aj po smrti Louisa v roku 1972. Koncom 70. rokov urobila najväčší objav. V skamenenom sopečnom popole v tanzánijskom Laetoli našla stopy troch hominidov, ktorí už chodili na dvoch nohách. Sú staré neuveriteľných 3,6 milióna rokov.

Keď mala Mary cez sedemdesiat, uvedomila si, že na ťažký život v afrických pieskoch nemá dosť síl a s ťažkým srdcom odovzdala zariadený tábor v Olduvajskej rokli miestnym vedcom.

Leakeyovcov sprevádzali na afrických dobrodružstvách synovia Jonatan, Richard a Filip, ktorí spolu s nevyhnutným prídelom malárie a črevných chorôb dostali aj vysokú školu hľadania fosílií. Najmä Richard, ktorý sa najskôr chcel vymaniť spod vplyvu rodičov, urobil ďalšie významné objavy. Antropologickou celebritou sa stala aj jeho manželka Meave.

Mary bol okrem hľadačstva známa láskou k cigarám a absolútnou neochotou komentovať výsledky vlastnej práce. Na sklonku života povedala: „Toľko toho ešte nevieme, a čím viac sa dozvedáme, tým viac zisťujeme, že predchádzajúce interpretácie boli úplne zlé." Diskusie o vzniku a evolúcii človeka považovala iba za príjemné duševné cvičenie.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Spoplatnený obsahObama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.

Spoplatnený obsahOklamať eurokomisiu nebude také jednoduché

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú pod úroveň civilizovaného sveta.

ARCHÍV

ARCHÍV

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní