Niemöller, Martin

Vydané 12. 1. 2007 o 0:00 Autor: JANA SHEMESH

Preslávila ho báseň, ktorú podľa niektorých ani nenapísal a ktorá má toľko variácií, že málokto vie, aká bola jej pôvodná verzia. Stal sa symbolom odporu voči Hitlerovi, hoci jeho politiku nikdy úplne neodsúdil. Strávil však sedem rokov v koncentrač­ných táboroch a pocítil, ako sa Hitler správa k tým, čo mu nevyhovujú. Bol vojnovým hrdinom, nositeľom nemeckého Železného kríža a zároveň pacifistom. Harryho Trumana považoval za najväčšieho vraha po Hitlerovi a Ho Či Min bol podľa neho inšpiratívny muž. Nemecký protestantský pastor Martin Niemöller, ktorého dodnes citujú ako výstrahu pri ohrození niektorej skupiny, rasy či viery, sa narodil 14. januára 1892. Pred 115 rokmi.

Keď prišli po komunistov, mlčal som, lebo som nebol komunistom./ Keď prišli po sociálnych demokratov, mlčal som, lebo som nebol sociálnym demokratom./ Keď prišli po odborárov, mlčal som, lebo som nebol odborárom./ Potom prišli po mňa, zrazu nebolo nikoho, kto by sa ma zastal.

Toto je údajne pôvodná verzia slávnej Niemöllerovej básne z roku 1946. Svet ju pozná aj vo verziách, keď sa na mieste prenasledovaných spomínajú Židia, katolíci, duševne chorí, černosi či svedkovia Jehovovi. Za McCarthyho antikomunistickej éry v Amerike z nej vyhodili prvý verš.

Svoju verziu tejto básne mali odporcovia vojny vo Vietname aj pankáči. Podľa encyklopédie Wikipedia existujú aj antiglobalistické či hackerské verzie. Sám Niemöller nikdy jasne nepovedal aká bola pôvodná verzia básne, málo o tom hovoria aj jeho životopisy.

Všeobecne prevláda názor, že pastor báseň predniesol na besede so študentmi v roku 1946. Niektorí historici si však myslia, že Niemöller báseň nenapísal. Jedným z adeptov bol aj Bertold Brecht.

Ranná Niemöllerova kariéra nenasvedčovala tomu, že raz bude hovoriť ľuďom do svedomia. Hoci bol synom pastora, rozhodol sa pre vojenskú dráhu. Počas 1. svetovej vojny bojoval v ponorkách a stal sa hrdinom. Nikdy sa ako mnohí jeho rovesníci nezmieril s podmienkami nemeckej kapitulácie aj mierových dohôd, ktoré boli podľa neho ponižujúce. Zúčastnil sa na ultrapravicovom Kappovom puči a v roku 1924 volil nacistov. Vtedy už študoval teológiu.

V roku 1929 sa stal pastorom na bohatom predmestí Berlína. Na začiatku tridsiatych rokov v kázňach podporoval Hitlera, hovoril, že Nemecko potrebuje führera. S Hitlerom ho spájal aj antisemitizmus - bol zástancom názoru, že Židia sú vrahovia Ježiša a jedinou cestou na ich vykúpenie je priznanie pravdy. Teda prijatie kresťanskej viery.

Bol však jedným z prvých, čo upozorňoval na perzekúciu Židov, no len konvertitov.

Niemöllerovo postupné vytriezvenie sa začalo, keď „vodca“ vyhlásil, že bude rozhodovať aj o osude cirkvi. Plán spojiť všetky cirkvi do jednej odmietol a ozval sa, keď zatýkali protestantov.

Bol spoluzakladateľom tzv. vyznávajúcej cirkvi, ktorá združovala protestantov odmietajúcich Hitlera a jeho snahy zasahovať do cirkevných záležitostí. V roku 1937 ho zatkli. Odsúdili ho za zneužívanie kazateľnice a poslali na „prevýchovu“. Najprv do Sachsenhausenu, potom do Dachau. Prežil tam celú vojnu, hoci Hitler ho chcel dať niekoľkokrát popraviť. Niemöller stále zostával „dobrým“ Nemcom.

V roku 1938 chcel slúžiť v námorníctve. Jeho priaznivci však tvrdili, že všetko si vymyslela nacistická propaganda. Pastor po vojne potvrdil, že do námorníctva chcel narukovať.

Po vojne, v ktorej stratil dve zo svo­jich siedmich detí, sa stal pacifistom, odporcom jadrového zbrojenia aj ­NATO. Priznal svoj antisemitizmus, ktorý sa vraj stratil po rokoch v koncentrákoch. Stále však zdôrazňoval, že s Hitlerom nemal politické, iba náboženské spory. Bol jedným z tých, čo hovorili, že Nemci sú za nacizmus vinní ako celok. Inicioval stuttgartské priznanie viny, v ktorom protestantská cirkev vyhlásila, že urobila málo v odpore proti nacistom. Navštívil Sovietsky zväz, do Británie nemohol nikdy vstúpiť, lebo dostatočne neodsúdil Hitlerové zločiny.

V 50. a 60. rokoch na cestách po svete bojoval za mier. V čase vietnamskej vojny agitoval v Severnom Vietname, prijal Leninovu cenu za mier. Pri automobilovej nehode v roku 1961 stratil manželku. Neskôr sa znovu oženil. Zomrel v roku 1984 vo Wiesbadene.

Hlavné správy

Nivy zatvoria. Pozrite si, kde vystúpite v Bratislave z autobusu

Novú stanicu chcú postaviť do troch rokov.

Zomrela dedička L'Oréalu, najbohatšia žena sveta

Zásluhy Liliane Bettencourtovej sa ocitli v tieni afér.

Foto: ARCHÍV

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní