Gréco, Juliette

Vydané 7. 2. 2007 o 0:00 Autor: Pavel Pokorný, čtk

Bulvár Saint Germaindes Prés so svojimi zafajčenými kaviarňami, barmi a kabaretmi, sa stal stredobodom povojnovej parížskej bohémy. Intelektuálom a umelcom tam vládla jedinámúza – Juliette Gréco.

Tu vládli intelektuáli a umelci na čele s Jeanom-Paulom Sartrom, Jeanom Cocteauom, Simone de Beauvoirovou či Borisom Vianom. Tu sa sútredil vtedajší umelecký svet. A nad tým všetkým znel hlas ich čierno odetej múzy – mladej, provokujúcej, slobodnej a zmyselnej Juliette Gréco.

Jej hlas doteraz znie miliónmi básní

Časy „novej bohémy“ sú dávno preč, ale slávna šanso­niérka a herečka Gréco, ktorá sa dnes dožíva 80 rokov, je stále šarmantná a stále koncertuje. Viac než polstoročie staré udalosti jej v pamäti zostali nedotknuté: „Minulosť je pre mňa prítomnosť. Pokiaľ niekoho nemám rada, akonáhle mi zmizne z očí, zabudnem naňho. Ale keď niekoho milujem, zostáva vo mne navždy,“ hovorí umelkyňa, o ktorej Sartre napísal, že jej hlas má v sebe milióny básní.

Akoby pre ňu vek nebol prekážkou, Gréco v novom tisícročí zažíva úspech až nečakaný. Po zdravotných problémoch na konci mája 2001 síce trochu obmedzila koncertný program, no v lete už spievala na turné v Kanade. V roku 2003 vydala album, kde nechala vyniknúť nových autorov, nezabudla však ani na drahých zosnulých textárov, ako boli Serga Gainsbourg či Louis Aragon. V roku 2004 excelovala v parížskej Olympii a vlani v decembri sa objavila jej nová platňa cover verziou piesní, ktoré výnimočne neboli písané priamo pre ňu.

Na pódiu od detstva

Juliette Gréco sa narodila 7. februára 1927 v Montpellier na juhu Francúzska, detstvo však so sestrou prežila u prarodičov v Bordeaux. Ligotavý svet módy a umenia začala objavovať až v Paríži; od roku 1937 tancovala v zbore parížskej opery. Počas vojny ju zatklo gestapo, ale na rozdiel od matky a sestry ju nakoniec po pár dňoch prepustili. Vtedy sa mladej Julietty ujala herečka a pedagogička Helena Duková, vďaka nej našla cestu do Saint Germain des Prés, na hranie divadla i krásu francúzštiny.

Po skončení vojny – ako Gréco sama hovorí – hlavne žila. Verejný spevácky debut mala až v roku 1949 v klube Le Boeuf sur le Toit: „Predo mnou v sále sedeli všetci, ktorí v tom čase v Paríži niečo znamenali. Jean Cocteau, Sartre, Simone de Beau­voire,... Mala som veľkú trému.“ V rovnakom čase prežila „zázrak lásky“ s trumpetistom Milesom Davisom, i keď on nevedel po francúzsky a ona po anglicky.

Šansónová kráľovná existencionalistov

Prvé texty pre Gréco vytvorili samotný Sartre a Raymond Que­neau, čo bola nevídaná vec. Speváčka dokázala jedinečne interpretovať zhudobnené básne Jacquesa Préverta, Charlesa Aznavoura, Jacquesa Brela, Georgesa Brassensa či Serga Gainsbourga. Už jej debutový singel Je suis comme je suis (1951) s Prévertovým textom a hudbou Josepha Kosmu sa stal obrovským hitom; v roku 1954 triumfovala v legendárnej Olympii. „Kráľovná existencio­nalistov“ ovládla Francúzsko a šansón takmer s úspechom vyviezla i do sveta. „Spievala som po francúzsky a ľudia mi rozu­meli,“ spomínala v nedávnom rozhovore.

Očarila Hollywood, Prahu aj Chile

Paralelne si Gréco budovala i hereckú kariéru, keď veľký úspech zaznamenala v Cocteau­ovej snímke Orfeus (1949). V 50. a začiatkom 60. rokov sa presadila aj v Hollywoode, kde okúzlila okrem iného mocného šéfa štúdia 20th Century-Fox Darryla Zanucka. Kým sa vrátila za svojou hlavnou láskou – šansónom – späť do Francúzska, pracovala napríklad s Johnom Hustonom alebo Orsonom Wellesom. Na konte má Gréco viac než 30 snímok.

Ďalšie desaťročie – to sú nové nahrávky, nespočetné turné a koncerty, ale tiež ústupy zo slávy a niekoľko comebackov. V decembri 1975 oslnila „dáma v čiernom“ pražskú Lucernu, v roku 1981 na pódiu v Chile urazila Pinochetovu vojenskú diktatúru spevom zakázaných piesní: „Vošla som na scénu trium­fálne a vyšla som za mŕtveho ticha.“ Späť do „svetiel rámp“ ju vrátila autobiografia Jujuba (1982) aj úspešné štúdio­vé album (1993) s brazílskymi hviezdami Caetanom Velosom a Joaom Boskom.

Svoju kariéru považuje trikrát vydatá Gréco (herci Philippe Lemaire, Michel Piccoli a hudobník Gérard Jouannest) za dlhú cestu plnú drobných krôčikov, nadšenia i sklamania. „Je to život plný práce. Je to celý život...,“ hovorí stelesnenie francúzskeho šansónu, hoci zatiaľ márne čaká na dôstojného pokračovateľa.

Vošla som na scénu triumfálne a vyšla som za mŕtveho ticha.

Francúzska šansoniérka Juliette Gréco o spievaní zakázaných piesní.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAnarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Spoplatnený obsahAk veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

Spoplatnený obsahZázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

Juliette Gréco pri preberaní ceny Diva v januári 2004.

Juliette Gréco pri preberaní ceny Diva v januári 2004.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní