Krvavá nedeľa (Bloody Sunday)

Vydané 31. 1. 2007 o 0:00 Autor: Juraj Koník

V ten deň na ulici zahynulo 13 ľudí. Demonštrovali za túžbu po slobode. Guľky v meste Londonderry lietali od chrbta. Severné Írsko zažilo pred tridsiatimi piatimi rokmi, 30. januára 1972, Krvavú nedeľu - Bloody Sunday. A odpovedalo násilím.

Nepovolený protestný pochod za ľudské práva priniesol smrť do mesta rebelov. Časť mesta Londonderry bola už tretí rok nezávislá od britskej vlády. Írskou republikánskou armádou (IRA) držané Slobodné Derry vzbudzovalo odpor Britov.

Aj preto bol prvý batalión britského výsadkárskeho regimentu v ten deň ostražitý a pripravený proti demonštrantom tvrdo zasiahnuť.

K pochodu Severoírskej asociácie na ochranu ľudských práv sa podľa odhadov pridalo až dvadsaťtisíc ľudí. Podľa armádnych zdrojov a niektorých výpovedí svedkov medzi nimi mali byť aj ozbrojení členovia IRA. Pokojný protest sa vinul ulicami smerom k historickému centru. V snahe vyhnúť sa otvorenej konfrontácii organizátori nasmerovali dav mimo pôvodnej trasy.

Niekoľko mladých radikálov sa od skupiny odtrhlo a kameňmi zaútočili na vojakov za barikádami. Armáda proti nim použila vodné delá, slzný plyn a gumové projektily. Zdalo sa, že pôjde o menší konflikt, aké vojaci riešili už mnohokrát. Dav sa v panike vzďaľoval od jadra konfliktu.

Streľba na bielu vreckovku

Niekedy v tom čase dostalo armádne velenie informáciu o ostreľovačoch IRA a demonštrantoch s klincovými výbušninami. Zaznel výstrel, ktorý nikoho nezasiahol. Organizátori upokojovali cez megafóny, pochod mal pokračovať. Medzi ľudí však vtrhli ozbrojené transportéry a začalo sa masové zatýkanie.

Vtedy padli prvé smrteľné výstrely, zomrel prvý človek. Vojaci zasiahli 17-ročného Johna Duddyho, ktorý po boku kňaza Edwarda Dalyho unikal do bezpečia. Ľudí zamrazilo a armádne zbrane spustili desiatky dávok. Strieľali aj na otca Dalyho, ktorý mával bielou vreckovkou a snažil sa odniesť postrelené Johnovo telo.

„Výsadkári vyskákali z áut a zatýkali. (...) Boli to práve oni, asi dvadsiati, ktorí začali paľbu. Videl som troch mužov padnúť na zem. Jeden z nich stále žil,“ napísal reportér The Guardian Simon Winchester v pondelkovom vydaní novín.

Tým raneným bol 22-ročný James Joseph Wray, ktorého o chvíľu zabila guľka zblízka. Po streľbe ostalo v uličkách trinásť mŕtvych a šestnásť zranených. Šesť obetí malo iba 17 rokov. Piatich zastrelili od chrbta. Štyri a pol mesiaca po zabíjaní zraneniam podľahol štrnásty muž, ktorého asi 15 minút pred masovým zabíjaním zasiahli gumené projektily pri násilnostiach na bariká­dach.

Nepresvedčivé vyšetrovanie

Podľa oficiálneho armádneho vyhlásenia z večera toho dňa jednotky iba opätovali paľbu. Ani viacnásobné rekonštrukcie udalostí nepriniesli dôveryhodné vysvetlenia. Armáda odmietla sprístupniť tisícky fotografií a videozáznam z akcie. Ministerstvo obrany údajne zničilo zbrane, z kto­rých vojaci strieľali.

Nikto zo zabitých ani ranených pri sebe nemal zbraň. V nohaviciach jedného z mŕt­vych mladíkov údajne objavili výbušninu s klincami. Podľa svedkov, ktorí sa mu snažili zastaviť krvácanie, však postrelený žiadnu bombu nemal. Oficiálnu verziu odmietli mnohí svedkovia a novinári. Pred vyšetrovaciu komisiu sa však nedostali.

Pamiatku obetí Krvavej nedele sa v roku 1992 pokúsil očistiť britský premiér John Major. Vyhlásil ich za nevinné obete. Tony Blair v roku 1998 inicioval nové vyšetrovanie.

Nezávislý sudca z Austrálie Lord Seville ho vedie už deviaty rok. Zhromaždil tisíce výpovedí. Niektorí výsadkári pred komisiou potvrdili, že dostali rozkaz „niekoľkých zabiť“.

Vysadkári pripustili, že strieľali do neozbrojeného davu. Sevillova práca je najväčším a najdrahším vyšetrovaním v britskej histórii. Výsledky by mali zverejniť už tento rok v lete.

Boje za Írsko pokračujú

Britská armáda do rozdeleného Írska prišla chrániť bežných ľudí a kráľovské územie pred výpadmi militantných skupín. Po Krvavej nedeli ju domáci označili za predátora. Dav v bezprostrednej odpovedi podpálil britskú ambasádu v Dubline.

Na konci júla 1972 kráľovská armáda v presile obsadila Slobodné Derry, mesto sa stalo bezvýhradnou súčasťou britského impéria. Mladí Íri sa húfne pridávali k militantným frakciám Írskej republikánskej armády. Ozbrojený boj za nezávislosť od koruny nadobudol krvavé kontúry.

Dodnes pri ňom na oboch stranách zahynuli tisíce ľudí.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Spoplatnený obsahMala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

Každoročne sa konajú pochody za nevinné obete , ktoré zahynuli v meste Londonderry a za odhalenie ich vinníkov.

Každoročne sa konajú pochody za nevinné obete , ktoré zahynuli v meste Londonderry a za odhalenie ich vinníkov.

Foto: SITA /AP

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní