Pasolini, Pier Paolo

Vydané 6. 3. 2007 o 0:00 Autor: Ildikó Pongó

Pred takmer 32 rokmi jeho život ukončila brutálna, dodnes nevyjasnená vražda. Pier Paolo Pasolini, jednaz najkontroverznejších postáv kinematografie, by sa včera dožil 85 rokov.

Všestranne nadaný a veľmi citlivý umelec pútal pozornosť a búral spoločenské tabu nielen svojou tvorbou, ale i bujarým súkromným životom. Vo fil­moch zobrazoval násilie i sex a ani na verejnosti netajil svoju náklonnosť k mladším mužom. Riskoval tak veľa v profesionálnom živote. A nie je vylúčené, že táto otvorenosť ho stála aj život.

Preslávili ho literárne diela

Pasolini pričuchol k umeniu veľmi skoro. Aj keď je u nás známy predovšetkým ako režisér, v Taliansku ho najprv preslávili jeho literárne diela. Už ako dieťa inklinoval k poézii. Jeho básne boli silne inšpirované mestečkom Casarsa, kde počas detstva strávil veľa času u sta­rých rodičov, neskôr i dielom Arthura Rimbauda.

Na univerzite v Bologni začal v roku 1939 študovať literatúru, no jeho štúdium na čas prerušila 2. svetová vojna, ktorá sa zachovala neľútostne aj k Pasoliniho rodine. Dva roky po skončení vojny Pasolini uverejnil na titulnej stránke denníka Liberta kontroverzné vyhlásenie, v ktorom oslavuje dôležitosť úlohy komunizmu pre budúcnosť umenia. A jeho záujem o politiku prenikol aj do tvorby samotnej.

V 50. rokoch vyšiel Ragazzi di vita - je to príbeh o mladom uličníkovi z okraja spoločnosti. Kniha mala síce veľký úspech u čitateľov, komunistická strana ho však zavrhla. Tá odvrhla aj jeho sexuálnu orientáciu. Pasolini potom prišiel aj o miesto učiteľa v škole vo Valvasone a bol nútený odísť spolu so svojou matkou do anonymnejšieho Ríma.

Najprv sa zamestnal ako robotník v štúdiách Cinecitta, v uliciach Ríma predával knihy a neskôr zakotvil v literárnej sekcii talianskeho štátneho rozhlasu.

Čo film, to škandál

Na režisérsku stoličku zasadol pomerne neskoro. V 60. rokoch odštartovala jeho vlastná filmová kariéra. Jeho prvý film Accattone sa odohráva na predmestí Ríma a opisuje život mestskej mládeže z najnižších spoločenských vrstiev. V Taliansku bol z toho poriadny škandál.

Ešte horšie to bolo pri jeho druhom filme Mamma Roma, v ktorom Anna Magnani stvárnila postavu prostitútky z Ríma. Jeho snímka Evanjelium svätého Matúša je podľa mnohých vôbec najlepšou adaptáciou Ježišovho života. Pasolini vykresľuje Ježiša ako agresívneho revolucionára.

V ďalších dielach Pasolini miešal sexuálne témy s folklórnymi prvkami: Arabské noci, Dekameron, Canterburské poviedky tvoria tzv. trilógiu života. Potom mala nasledovať trilógia smrti, no stihol dokončiť len prvú časť. Posledný film v jeho kariére Saló, alebo 120 dní Sodomy (podľa románu Markíza de Sade) je zároveň aj jeho najkontroverznejším filmom: koncentruje sa v ňom obrovské množstvo sexuálne otvorených scén a obrazov násilia.

Bol zavraždený

Násilne sa skončil aj jeho relatívne krátky život (zomrel v novembri 1958). Jeho pomliaždené telo sa našlo na futbalovom štadióne na pláži Ostia neďaleko Ríma. Pasolini sa stal obeťou brutálnej vraždy. Podľa vyšetrovania všetko nasvedčovalo tomu, že niekto musel autom niekoľkokrát prejsť po jeho tele.

V 70. rokoch bol za vraždu odsúdený 17-ročný prostitút. Ten pred dvoma rokmi prekvapivo zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že ho k výpovedi prinútili.

Prípad bol v roku 2005 znova otvorený, počas vyšetrovania sa objavilo veľa protirečivých informácií. Prípad komplikuje aj to, že Pasolini sa krátko pred smrťou stretával s politikmi, ktorým vravel, že disponuje tajnými informáciami.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahU. S. Steel namieta sudcov: Hovorili skôr, než mali

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

Spoplatnený obsahSeverokórejská červená línia je veľmi tenká

Kľúčovú rolu v krotení diktátora Kima hrá Čína.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní