Komarov, Vladimir

Vydané 24. 4. 2007 o 0:00 Autor: Michal Ač
Keď sa vracala z obežnej dráhy Zeme nová sovietska raketa Sojuz 1, na palube bol jediný človek, štyridsaťročný Vladimir Komarov. Považovali ho za jedného z najskúsenejších vtedajších kozmonautov. Pri pristátí však zlyhali padáky a Komarov zahynul. Stalo sa to pred 40 rokmi, 24. apríla 1967.

Táto tragédia predĺžila reťaz nešťastných udalostí, spoje­ných s letmi do kozmu. Necelé dva mesiace pred Komarovom zhoreli pri predletových skúškach Apolla 1 v jeho kabíne americkí kozmonauti Gus Grissom, Ed White a Roger Chaffee.

Mala letieť na Mesiac

Sojuz 1 mala byť perspektívnou raketou, ktorá mohla po úpravách doletieť až na vytúžený Mesiac.

Komarov v nej odštartoval z Bajkonuru 22. apríla 1967. Jeho úlohou bolo prekontrolovať všetky systémy rakety nového typu, prvej, ktorú Sovieti vyrobili po smrti legendárneho konštruktéra Vostokov a Voschodov Sergeja Koroľjova. Na obežnej dráhe sa k Sojuzu 1 mala priblížiť ďalšia raketa, čím by sa overila možnosť spojenia dvoch Sojuzov v kozme. Bol to ambiciózny projekt. Ako sa však ukázalo, myšlienka príliš predbehla technické možnosti; vraj preto, že vtedajší sovietsky vodca Brežnev chcel silou-mocou vo veľkom štýle osláviť 50. výročie októbrovej revolúcie.

Hneď po prvom oblete Zeme prišiel prvý zo série problémov, ktoré nakoniec stáli Komarova život. Nerozvinul sa jeden z dvoch slnečných panelov, a tak raketa dostávala iba polovicu energie nevyhnutnej na riadenie.

Zlyhala aj krátkovlnná vysielačka. Komarov udržiaval spojenie so Zemou s pomocou náhradnej, a z nej sa ozval pokyn, aby zmenil dráhu a skúsil tak ešte raz rozvinúť panel.

Manéver sa nepodaril a počas troch nasledujúcich hodín začal Komarov cítiť, že sa mu loď doslova rozsýpa pod rukami. Jediné, čo mu mohli poradiť zo Zeme bolo, aby sa pokúsil zaspať. Čakalo ho totiž deväť hodín, kedy bude vo vysielacom „tieni“ a nebude schopný komunikovať s navigátormi.

Posledný rozhovor

Keď sa po dvanástom oblete Zeme Sojuz 1 ozval, situácia sa zdala byť neudržateľná. Zlyhal elektronický systém stabilizácie, prechod na ručné riadenie nepomohol, loď sa stávala neovládateľnou.

Navigátori rozhodli zrušiť štart druhého Sojuzu, prerušiť Komarovov let a pokúsiť sa ho dostať dolu. Tomu sa už robilo z neustálej rotácie kabíny zle. Keď mu však umožnili porozprávať sa s manželkou, tváril sa, ako by sa nič nedialo. Pritom musel mať ťaživý pocit kozmického stroskotanca a tušil, že ju počuje posledný raz.

Napriek všetkému dokázal takmer zázrak. Aj keď do riadenia lode pri zostupe do atmosféry mohol zasahovať iba minimálne, udržal ju v kurze a vyrovnal ju do správnej polohy. A pristál neďaleko od plánovaného miesta asi 40 km východne od Omska.

Presnejšie - pristál by. A mohol prežiť, ak by sa otvoril aspoň jeden z padákov, ktoré mali zbrzdiť voľný pád rakety. Bez pomoci padákov dopadol na Zem rýchlosťou 40 metrov za sekundu.

Tragická bodka: padáky

Čo sa vlastne stalo pri núdzovom pristávacom manévri Sojuzu 1? To nie je doteraz isté. Zo zničenej kabíny sa nedal priebeh posledného a rozhodujúceho zlyhania rekonštruovať. Hlavný padák sa podľa jednej verzie síce otvoril včas, ihneď sa však pre rotáciu okolo modulu skrútil. Podľa inej verzie kabína už nerotovala, lenže padák sa vôbec nevysunul - buď ho zle zbalili, alebo sa poškodil pri dlhom skladovaní.

Je možné, že Komarov v tomto rozhodujúcom okamihu urobil jedinú chybičku počas celého nešťastného letu. Namiesto aby nefunkčný padák odpálil, okamžite sa pokúsil vysunúť záložný. Ten sa však zamotal do povrazov hlavného a stala sa z neho iba nepotrebná oranžovo-biela handra.

Jurij Gagarin, ktorý bol v apríli 1961 v kozme ako prvý, už pred letom upozorňoval, že so Sojuzom nie je všetko v poriadku. Dokonca napísal Brežnevovi list. Po havárii považoval za nevyhnutné ísť si to s ním vybaviť osobne.

Stretnutie sa vraj skončilo tak, že Gagarin vylial na Brežnevovu tvár pohár vodky. Čím si definitívne podpísal rozsudok a do kozmu sa už nikdy nepozrel.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahEurópa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Vladimir Komarov.

Vladimir Komarov.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní