Dolár

Vydané 4. 4. 2007 o 0:00 Autor: Braňo Ondrášik FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ

Príbeh dolára sa nezačína v budove americkej banky, ale na území súčasného Česka. V pondelok uplynulo 215 rokov, odkedy americký Kongres schválil menový zákon a dolár sa stal menou Spojených štátov amerických.

Dnes dolár poznáme ako americkú menu, ktorá vládne v globálnom hospodárstve. Jeho reči rozumejú bez prekladateľa na celom svete.

Jeho predchodca pochádza z českého Jáchymova, ktoré sa v minulom storočí preslávilo uránovými baňami. Ak ideme v krajine prisťahovalcov do histórie, len máločo je tam americkou záležitosťou.

Toliar - dolár

Na začiatku 16. storočia sa razil vo vtedajšom Joachimstahli „toliar“, čo bolo skrátené pomenovanie joachimsthalera. Išlo o striebornú mincu, ktorá nahradila zlaté floriny a bola veľmi obľúbená. Práve z toliara sa napokon stal v angličtine dolár.

Najpopulárnejšie toliare zrejme razila rakúska cisárovná Mária Terézia, jej mince boli v obehu na Blízkom východe ešte v 60. rokoch 20. storočia. V Prusku (Nemecku) nahradili toliare markou v roku 1871. Dolár, zvaný daler, používali aj Škandinávci.

História dolára sa však ďalej viaže skôr na španielsku, britskú a portugalskú menu. V britských kolóniách v Severnej Amerike bol veľmi populárny najmä španielsky dolár. Indiánske bohatstvo, ktoré španielski moreplavci objavili v Južnej Amerike, pretavili do množstva mincí. A keďže britských mincí bolo nedostatok, v severoamerických kolóniách ich nahradili rôzne zahraničné platidlá. Okrem španielskeho bol veľmi populárny aj holandský leví dolár - leeuwendaalder. Počas vojny za americkú nezávislosť (1775 - 1783) tlačili kolónie papierové bankovky zvané kontinentály.

Zákon o americkom dolári

V apríli roku 1792 americký Kongres prijal menový zákon, ktorý určil dolár ako menu nového národa. Prvý americký strieborný dolár potom uzrel svetlo sveta v roku 1794. Zahraničné mince postupne prestávali platiť. Doláre začala raziť mincovňa vo Filadelfii. Dra­hých kovov mal však mladý národ ešte stále nedostatok, a tak boli v obehu až do roku 1857 aj španielske doláre. Tento problém vyriešila až kalifornská zlatá horúčka v polovici 19. storočia. Papierové bankovky tlačia od roku 1862. Mincové doláre sa však úplne nestratili: v rokoch 1971 - 1978 vyrazili veľký dolár s portrétom prezidenta Dwighta Eisenhowera.

V roku 1979 zasa novú sériu s portrétom bojovníčky za práva žien Susan B. Anthonyovej, v roku 2000 prišiel dolár zlatej farby s portrétom Sacajaweay, Indiánky, ktorá sprevádzala objaviteľov západu Spojených štátov. Teraz sa do obehu dostáva nový prezidentský dolár - prvým je George Washington a postupne sa na minci vystriedajú všetci zosnulí americkí prezidenti.

Najpopulárnejším platidlom však stále zostáva jednodolárová bankovka s prvým prezidentom. Na tradičných papiero­vých platidlách sú vyobrazení prezidenti a otcovia národa.

Neobvyklé bankovky

V minulosti boli k dispozícii aj bankovky so skutočne obrovskými hodnotami. Slúžili ako bankové peniaze. Najhodnotnejšia bola stotisícovka s prezidentom Woodrowom Wilsonom. Existovala aj desaťtisícovka, päťtisícovka, tisícka a päťstovka. Formálne sú to stále legálne platidlá.

Na svete sú aj rôzne kuriózne „falošné“ doláre. Do obehu sa na krátko napríklad podarilo dostať humornú dvestodolárovku s vyobrazením súčasného prezidenta Georgea Busha. V Georgii zákazníčka chcela platiť milióndolárovkou, na ktorej bola Socha slobody.

K dolárom okrem otcov národa a prezidentov patria aj dve tradičné mottá. E Pluribus Unum - „jeden z mnohých“. Motto má reflektovať americkú diverzitu. A, samozrejme, Veríme v Boha. Požiadavka na tento slogan prišla v roku 1861. Odvtedy je neodmysliteľnou súčasťou amerického dolára, ktorý je už starým pánom. Oslávil 215. narodeniny.

Hlavné správy

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní