Denník Izvestija

Vydané 15. 3. 2007 o 0:00 Autor: Petra Procházková

Cítili sa vždy tak trochu Popoluškou. Po celých 90 rokov, ktoré uplynuli od chvíle, keď zbadali svetlo sveta. Nech sa akokoľvek snažili, hrali len druhé husle. Tým, kto si užíval tie najväčšie privilégiá popularity a priazne, bola pravda.

Vlastne Pravda. A Izvestija - v preklade proste správy, hoci v mnohých obdobiach kvalitnejšie noviny, než veľmi ideologická a remeselne pokazená Pravda, boli predsa len až tie druhé v rade. A teraz majú 90 rokov.

Namiesto, aby sa chystali do dôchodku, stoja ako väčšina ostatných ruských novín na historickom rázcestí. Buď so cťou zaniknú, alebo sa opäť nechajú, ako už to zo svojej minulosti dobre poznajú, znásilňovať štátom a stanú sa sluhami režimu. Namiesto úlohy strážneho psa demokracie im pririeknu úlohu cárskeho otroka.

Dielo sa podarilo

Prvé číslo Izvestijí vyšlo 13. marca 1917. Ešte v noci pred touto udalosťou sa nevedelo, či sa dielo podarí. Podarilo sa. Ráno sa už denník zadarmo rozdával v uliciach Petrohradu ako hlavný tlačový orgán Petrohradského so­vietu pracujúcich a vojen­­­ských poslancov, teda ako tribúna menševikov a eserov. Čoskoro sa však veci chytajú urputní boľševici. V službách totalitného štátu po 74 rokoch pripomínali noviny skôr agitky plné propagandistických výkrikov. A dnes im hrozí niečo podobné.

Rok po svojom vzniku Izvestija nasledujú svojho vodcu V. I. Lenina a jeho vládu do Moskvy. 12. marca vychádza prvé, tak­zvané moskovské číslo s názvom „Izvestija Celoruského ústredného výkonného výboru roľníckych, robotníckych a kozáckych poslancov“. Navzdory všetkým ideologickým výhradám, listovať si v archíve Izvestijí je niečo ako sa brodiť histó­riou ZSSR. Niekedy z toho ide mráz po chrbte, ako keď v roku 1921 vychádza špeciálny výtlačok Izvestijí s názvom Na pomoc! O hladujúcom Povolží. Vtedy začína v Izvestijach publikovať Majakovskij, neskôr Šolochov, Tolstoj, Jesenin.

Informácie z expedícií

Svetovú slávu si však Izvestija vyslúžili ešte aj niečím iným. Dokázali odovzdávať informácie z rôznych svetových expedícií fantastickým spôsobom. V roku 1928 „zachraňovali“ Umberta Nobile, neskôr opisovali stavbu Veľkého ferganského kanála.

Za 2. svetovej vojny 4 spravodajcovia Izvestijí zahynuli a skoro to odniesli i samotné noviny. 24. júla 1941 spadla na budovu Izvestijí bomba a Nemci v rozhlase oznámili, že bolo zlikvidované „centrum boľševickej propagandy“. A ráno sa Izvestija opäť predávali v Moskve.

Aby nezostalo len pri oslavných ódach, aj pri významnom jubileu treba priznať, že nie vždy bolo všetko ideálne.

Štvavé kampane

Denník sa napríklad s vervou zapojil v roku 1958 do štvavej kampane namierenej proti Borisovi Pasternakovi, ktorý práve dokončil legendárneho „Doktora Živaga“. Nebola to jediná kampaň, ktorú viedli. Ako jeden zo stra­níckych nástrojov komunistickej propagandy sa museli správať podľa Lenino­vých príručiek. A dostali za to v roku 1967 Rad Lenina a o 10 rokov neskôr Rad Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.

V auguste 1968 spravodajcovia Izvestijí v Československu Vladimir Krivošejev a Boris Orlov, odmietli písať to, čo im velenie armády o obsadení ČSSR diktovalo.

August 1991

Na čo sú Izvestija najviac pyšné - na svoj postoj v auguste 1991, keď ako jediný z veľkých denníkov vydali vyhlásenie Borisa Jeľcina proti komunistickým pučistom. Oznámili, že sa konečne vyslobodzujú z područia komunistov, prestávajú byť oficiálnym orgánom Najvyššieho sovietu ZSSR a vyhlasujú politickú nezávislosť. Udržali si ju len pár rokov.

Izvestija boli vyhodnotené v Rusku v roku 2000 ako noviny 20. storočia. Vydržali mnohé, stavali sa na nohy a zase padali, niekedy boli len plátkom, inokedy sa nečakane postavili oficiálnej línii strany. A, bohužiaľ, akoby sa ich osud uzatváral dnes v kruhu. Opäť sa stávajú službou politického vedenia štátu. Najskôr sa ich v roku 1997 zmocnil LUKOIL a zanedlho bol odvolaný šéfredaktor Igor Golembiovskij za publikáciu o vtedajšom premiérovi Viktorovi Černomyrdinovi.

Golembiovskij zakladal denník „Novyje Izvestija“ a so starými to skutočne ide z kopca. Izvestija ako mnohé iné médiá sa dostali do područia všemocného GAZPROMU, a teda vlastne priamo Kremľu, ktorý GAZPROM ovláda. A tak za pokus o odhalenie pravdy o teroristickom útoku na školu v Beslane je odvolaný šéfredaktor - Raf Šakirov. Prežijú Izvestija ďalšie obdobie temna vo svojej novinárskej histórii?

eden z prvých výtlačkov Izvestijí.

FOTO – ARCHÍV

Pre fotky z Beslanu a pokus odhaliť pravdu o útoku bol odvolaný šéfredaktor Raf Šakirov.

Pre fotky z Beslanu a pokus odhaliť pravdu o útoku bol odvolaný šéfredaktor Raf Šakirov.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní